Poľský pápež, ktorý zomrel v roku 2005, bude blahorečený 1. mája. Rekordne krátky proces jeho beatifikácie vyvolal otázky, či Vatikán proste nepodľahol volaniu „Santo Subito!“ (Rýchle blahorečenie!), ktoré sa ozvalo počas jeho pohrebu.
Niektorí poukazujú na škandál okolo sexuálnych trestných činov kňazov a okolo ich zakrývania počas jeho 27 rokov trvajúceho pontifikátu, škandál, ktorý otriasol cirkvou a spôsobil jej možno nenapraviteľné škody, zvlášť v Írsku.
Niektorí konzervatívci a tradicionalisti Jána Pavla II. obviňujú, že nezabránil úpadku katolicizmu na Západe, že povolil a v niektorých prípadoch podporoval niektoré liturgické prešľapy, ktoré podľa nich prispeli k tomu, že viera sa na Západe oslabila. Poukazujú na tance počas pápežských omší, na modlitby zástupcov rôznych cirkví v Assisi, ktoré pápež zorganizoval, a na iné liturgické trendy inšpirované 2. vatikánskym koncilom.
Za možno najväčšie zlyhanie potom mnohí pozorovatelia diania vo Vatikáne – kňazi i laici – považujú škandál okolo Legionárov Kristových. Pápež tento konzervatívny náboženský rád podporoval ako model ortodoxie. On a jeho poradcovia roky aktívne alebo pasívne ignorovali poukázania na to, že jeho zakladateľ je pedofil, ktorý vytvoril pokrútené, kultu blízke hnutie, ktoré bolo také tajnostkárske a utlačovatelské, že jeho zločiny zostali neodhalené po niekoľko desaťročí.
Benedikt XVI strávil väčšinu z prvých šiestich rokov svojho pontifikátu pokusmi napraviť škody, ktoré tieto zlyhania spôsobili. Niektorí preto nadhazovali, že by možno bolo bývalo múdrejšie trochu počkať s vyhlásením, že Ján Pavol II. prežil život „hrdinskej“ kresťanskej cnosti, čo je kľúčový predpoklad blahorečenia.
Cirkevný historik Michael Walsh nedávno poznamenal, že väčšina ľudí, ktorí sa v procese blahorečenia angažovali – vrátane Benedikta -, vďačia nejakým spôsobom za svoje postavenie zosnulému pápežovi a nedá sa čakať, že budú nestranní.
Bol to sám Benedikt, ktorý pominul zvyčajnú päťročnú čakaciu dobu a povolil začatie beatifikačného procesu už niekoľko týždňov po smrti svojho predchodcu 2. apríla 2005. A bol to Benedikt, kto podpísal dekrét potvrdzujúci hrdinskú cnosť Jána Pavla II. a potom potvrdil, že vďaka jeho zásahu sa stal zázrak.
Kardinál Angelo Amato z vatikánskej kongregácie pre otázky svätorečenia nedávno povedal, že proces beatifikácie Jána Pavla II. bol rovnako dôkladný ako ktorýkoľvek iný.
Dlhoročný hovorca Jana Pavla II. Joaquín Navarro-Valls povedal, že blahorečenie nie je ani tak vynesenie historického súdu nad tým, ako tento pápež cirkev spravoval, ale ohodnotenie, či žil svätý život v kresťanskej cnosti. A v tomto ohľade nie je pochýb, dodal.
Iní hovoria, že človeka od mandátu nemožno oddeliť a že skúmanie osobných cností Jána Pavla II. musí zahrnúť aj úprimné zhodnotenie jeho pontifikátu.
Aj životopisec Jána Pavla II. George Weigel povedal, že Vatikán by urobil dobre, keby zverejnil, ako pri skúmaní za účelom blahorečenia vyriešil otázky okolo Legionárov Kristových. Ich zakladateľa Marciala Maciela Vatikán potrestal až rok po Benediktovom nástupe, desať rokov potom, čo sa objavili prvé obvinenia, že Maciel zneužíval mladých seminaristov.