Protesty boli súčasťou Dňa hnevu (Nakba), ktorý si Palestínčania každoročne pripomínajú 15. mája. Pri príležitosti vzniku Štátu Izrael, ktorý považujú za katastrofu. Pri zásahu izraelskej armády zahynulo podľa izraelských, sýrskych a palestínskych zdrojov od 7 do 20 ľudí. Stovky demonštrantov, ale aj viacerí izraelskí vojaci a civilisti utrpeli zranenia.
„Situáciu z 15. mája ešte vyhodnocujeme. Už teraz však musíme poďakovať veliteľom a vojakom za ich splnenú úlohu – mali situáciu pod kontrolou,“ citujú izraelské agentúry Dannyho Ayalona, námestníka izraelského ministra zahraničných vecí. V izraelských médiách však zazneli aj kritické hlasy, adresované spôsobu, akým armáda riešila situáciu.
„Na našej severnej hranici to bol prepadák. Stále sa opakuje priepasť medzi pripravenými plánmi postavenými na tzv. objektívnom hodnotení situácie a presvedčovaní verejnosti, že vraj všetko máme pod kontrolou, a na druhej strane tým, čo sa v skutočnosti odohráva. Obete na životoch a zranených minister obrany Ehud Barak odôvodňuje nečakanou situáciou, keď na relatívne veľkej časti hranice začali jej narušitelia búrať zátarasy a prenikať na územie Izraela. "V takom prípade adekvátnou reakciou je streľba do nôh. Niet inej možnosti,“ povedal pre pondelkové vydanie denníka Haarec minister Barak.
Za jednu z hlavných chýb analytici nielen v Izraeli považujú generálmi ignorovanú vnútropolitickú situáciu v Sýrii. „Prezidentovi Bašarovi Asádovi prišlo veľmi vhod odpútanie pozornosti od vojenských operácií a obetí protivládnych nepokojov,“ domnieva sa Nir Yahav na internetovom portáli Walla. Pravda je aj to, že na od roku 1974 najpokojnejšiu a dobre stráženú hranicu sa nemohli demonštranti dostať bez vedomia sýrskych úradov.
Navyše, ako zdôrazňuje Renee Beckman, spravodajca Le Nouvel Observateur, Damask už dlhšie strašil Tel Aviv negatívnym dosahom následkov nepokojov v Sýrii, z ktorých podpory obviňuje CIA, Mosad i hnutie Al-Kajdá. Yosi Joshua v denníku Yediot Achronot navyše tvrdí, že vojenská rozviedka upozorňovala na chystanú akciu Palestínčanov s tým, že nešlo o spontánnu akciu, ale vopred pripravený útok. Vraj ak by vojaci boli na to pripravení, ich reakcia sa mohla zaobísť bez strát na životoch i zranených. Velenie armády Sever sa však bráni tvrdením, že nik ich neupozorňoval na chystanú provokáciu.
Hraničné potýčky majú už dnes prvé konkrétne dosahy. Prvým je pondelková oficiálna žaloba Izraela na Libanon a Sýriu, adresovaná OSN v súvislosti „s narušením hranice“. Rovnaký krok urobil aj Bejrút, ktorý ho odôvodnil „neadekvátnou reakciou Tel Avivu v podobe streľby do bezbranných demonštrantov“.
Druhým výsledkom víkendových nepokojov v rámci palestínskeho Dňa hnevu je podľa portálu Ynet uvoľnenie palestínskych asi 300 miliónov šekelov získaných z daní, ktoré Izrael zmrazil začiatkom mája. Reagoval tak na rozhodnutie hnutí Fatah a Hamas zakopať vojnovú sekeru pred blížiacimi sa voľbami. „Presvedčili sme sa, že uvoľnenú finančnú hotovosť nepoužijú na teroristickú činnosť. Samotné zmrazenie bolo žltou kartou palestínskej autonómii,“ cituje Ynet izraelského ministra financií Yuvala Steinitza.