Nemecko končí s jadrom, zatvorí všetky jadrové elektrárne

30.05.2011 08:32, aktualizované: 17:44
Jadrová elektráreň
Ilustračné foto Autor:

Nemecko uzavrie všetkých svojich 17 jadrových elektrární najneskôr do roku 2022. Dohodla sa na tom stredopravá koalícia kancelárky Angely Merkelovej. Tá sa začala odkláňať od tohto druhu energie v reakcii na jadrovú krízu v Japonsku.

Nemecko sa tak v podstate vracia k plánom vlády Gerharda Schrödera zo začiatku storočia, ktoré počítali s úplným ukončením využívania jadra v Nemecku v budúcom desaťročí. Súčasný kabinet však vlani životnosť všetkých atómových elektrární predĺžil v priemere o 12 rokov.

Koalícia teraz plánuje ponechať natrvalo mimo prevádzku sedem najstarších nemeckých jadrových reaktorov a problémovú severonemeckú jadrovú elektráreň Krümmel. Sedem reaktorov, ktoré postavili pred rokom 1980, dočasne uzavreli v marci v reakcii na katastrofu v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima. Elektráreň Krümmel je odstavená už štyri roky.

Do roku 2021 by malo byť postupne odpojených ďalších šesť jadrových reaktorov. Tri najmodernejšie zariadenia by mohli zostať v prevádzke o rok dlhšie, ak by hrozili výpadky v dodávkach elektriny. V roku 2018 preskúmajú, či je možný úplný odchod od jadrovej energie už v roku 2021.

Ako „studená rezerva“ by mala byť v pohotovostnom režime ponechaná po dvoch rokoch tiež jedna z už odstavených starších elektrární. Do prevádzky by sa mohla znovu uviesť napríklad počas studenej zimy, kedy nebude mať Nemecko dostatok elektriny zo solárnych elektrární a nadbytkom prúdu nebudú disponovať ani susedné krajiny, čo by mohlo ohroziť stabilitu prenosovej siete. Merkelová na popoludňajšej tlačovej konferencii však zdôraznila, že to bude až krajné riešenie.

„Je to definitívne. Najvzdialenejší termín pre koniec posledných troch jadrových elektrární je rok 2022,“ povedal nemecký minister životného prostredia Norbert Röttgen, podľa ktorého toto rozhodnutie už nebude zvrátiteľné. Formálne ho ešte musí schváliť vláda, ktorá by tak mala urobiť budúci pondelok, a tiež parlament. Tam sa očakáva konečné hlasovanie na začiatku júla.

Opozičným ľavicovým stranám, ktoré podobne ako väčšina nemeckej verejnosti dlhodobo volajú po odklone od jadra, sa nepáči zámer vlády ponechať niektorú zo starších elektrární v pohotovostnom režime. Zatiaľ čo sociálni demokrati (SPD) sú aj napriek tomu ochotní príslušný zákon podporiť, Zelení si ešte nechávajú dvierka pootvorené, ako sa k norme postaví.

Veľké výhrady k plánom berlínskej koalície má priemyselný sektor. Podľa prezidenta Spolkového zväzu nemeckého priemyslu Hansa-Petra Keitela hrozí oslabovanie Nemecka ako priemyselnej krajiny. „Odklon od finančne únosného zásobovania energiou je jasné riziko,“ uviedol šéf automobilky Daimler Dieter Zetsche.

Energetický koncern RWE dokonca zvažuje, že sa bude proti vládnemu kroku právne brániť. Nemeckí ekológovia ho naopak považujú za príliš pomalý; organizácia Greenpeace žiada vypnutie atómových elektrární do štyroch rokov.

Nedeľné koaličné rokovanie sa netýkalo len termínu uzatvorenia jadrových elektrární. Koalícia sa tiež dohodla, že zachová daň z jadrového paliva, ktorú vlani presadila. Podľa pôvodného plánu mala do roku 2016 do štátneho rozpočtu každoročne prinášať 2,3 miliardy eur. Pri definitívnom odstavení ôsmich starších reaktorov to ale bude asi len 1,3 miliardy eur.

Koalícia sa tiež dohodla na urýchlení výstavby nových elektrární na fosílne palivá, energetických zásobníkov a prenosových sietí. Chce tiež ďalej obmedzovať štátnu pomoc pre solárne elektrinu. Podľa agentúry Reuters počíta do roku 2020 s desaťper­centným znížením spotreby elektriny a so zdvojnásobením podielu obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe krajiny zo súčasných zhruba 17 percent na 35 percent.

Pred marcovým uzavretím siedmich najstarších reaktorov pokrývali jadrové elektrárne 23 percent spotreby elektrickej energie v Nemecku. Okrem neho plánuje v budúcnosti kompletne opustiť jadro susedné Švajčiarsko.

Základné údaje o jadrovej energetike v Nemecku

*** **V Nemecku je v prevádzke 17 jadrových elektrární, ďalších 19 už definitívne odstavili.
*****
 Minulý rok vyrobili nemecké jadrové elektrárne 133 012 gigawat­thodín elektrickej energie. To predstavovalo asi 27 percent všetkej elektriny vyprodukovanej v Nemecku.
*****
 Rozmach atómovej energetiky Nemecko zažilo po ropných krízach v 70. rokoch. Vôbec prvý jadrový reaktor slúžiaci na výrobu elektriny spustili vedci z Technickej univerzity v Mníchove v roku 1957 v Garchingu. Prvé komerčné jadrové elektrárne vo Würgassenu a Stade začali prevádzkovať v roku 1971, resp. 1972.

***** Nedôvera voči jadrovej energetike medzi nemeckými politikmi i verejnosťou narástla po vážnych nehodách jadrových elektrární v americkom Three Mile Island (1979) a ukrajinského Černobyľu (1986). Vlády Helmuta Kohla preto v 80. rokoch už výstavbu ďalších jadrových zdrojov nenavrhli. Posledná nemecká elektráreň v Neckarwestheime dokončili v roku 1989.

***** Otázka ústupu od jadrovej energetiky sa v Nemecku stala aktuálna po nástupe červeno-zelenej koalície v októbri 1998. Zástupcovia vlády a nemeckého energetického priemyslu podpísali v júni 2001 dohodu o postupnom ukončení prevádzky jadrových elektrární. Dohoda stanovila, že od začiatku roku 2000 môžu nemecké jadrové zdroje vyrobiť už len 2 600 terawatthodín elektrickej energie. Pri vtedajšom výkone to znamenalo, že v priemere nemala žiadna elektráreň prekročiť vek 32 rokov a posledný reaktor mal byť odpojený v roku 2021 (prípadne 2025, ak by sa do lehoty nezapočítala doba, počas ktorej zdroj preruší prevádzku).

***** Minulý rok v septembri sa vládna koalícia kresťanských (CDU/CSU) a slobodných demokratov (FDP) dohodla na predĺžení životnosti jadrových blokov v priemere o dvanásť rokov. Životnosť siedmich blokov postavených pred rokom 1980 mala byť predĺžená o osem rokov, desať novších zariadení malo fungovať o štrnásť rokov dlhšie. Kontroverzné rozhodnutie prešlo ešte na jeseň v parlamente.

***** V reakcii na haváriu japonskej jadrovej elektrárne Fukušima nemecká vláda v polovici marca vyhlásila trojmesačné moratórium na predlžovanie životnosti atómových elektrární, počas ktorého mali preveriť ich bezpečnosť. V siedmich najstarších blokoch, postavených pred rokom 1980, mali dovtedy úplne prerušiť výrobu.

***** Kancelárka Angela Merkelová v polovici apríla (po rokovaní s premiérmi spolkových krajín) oznámila, že Nemecko chce čo najrýchlejšie opustiť výrobu elektriny z jadrových zdrojov. Namiesto jadra sa Nemecko zameria na obnoviteľné zdroje.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku