Pritom desiatky rokov považovali plukovníka Muammara Kaddáfího za jedného z top teroristov sveta. A aj do tzv. arabskej jari Američania ani na chvíľu nespúšťali Líbyu z očí. Presnejšie jej neobmedzeného vodcu, pretože bez neho sa v krajine nič nepohlo. A aj po jeho zvrhnutí snorili po jeho úkryte špeciálne jednotky USA, Talianska a Británie.
Väčšina sveta si pamätá Kaddáfího podporu terorizmu a jeho autoritársky režim v Líbyi. Toho prvého sa vzdal a to druhé platilo do zvrhnutia režimu. Napriek tomu sa v posledných rokoch vzťahy Tripolisu s EÚ i USA zlepšili. Svet bol však stále v strehu. Napríklad preto, lebo na výplatnej listine Kaddáfího boli rôzne organizácie.
V roku 1986 noviny Times zverejnili ich zoznam. Kolumbijská gerila M19, arménska ASALA operujúca na tureckom území, severoírska IRA, talianske Červené brigády, ale aj nemecká teroristická organizácia RAF. To sú len niektoré, ktoré sa udržali aj vďaka štedrosti Tripolisu a narobili veľa zla. Na revanš Kaddáfímu pomáhali vnášať chaos do medzinárodných vzťahov.
Po odstúpení Fidela Castra bol Kaddáfí služobne najstarší štátnik sveta, o ktorom nik nevedel, či je génius, démon, alebo blázon. Vraj bol z každého trochu. Vždy, keď sa v niečom angažoval, spôsobil rozruch. Napríklad na 17. summite lídrov arabských krajín v Alžíri, povedal na plné ústa, čo si myslí o hlavných aktéroch blízkovýchodného konfliktu.
„Ste obyčajní idioti, keď chcete žiť v dvoch samostatných štátoch,“ vmietol Kaddáfí do tváre Izraelčanom i Palestínčanom. A aby to bola kritika „konštruktívna“ vychrlil na prítomných plán vzniku štátu Izratina.
Kaddáfí o sebe tvrdil, že nie je politikom, ale intelektuálom a arabským filozofom. Počas hodinovej prednášky dokázal poučovať na tému riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu ale aj tému terorizmu, aby vzápätí rozobral tajomstvo západnej demokracie, plodnosť v Afrike, reformy v OSN či tému – menštruácia a ženy. Zároveň bol krutý a cynický.
Dodnes sa tradujú informácie napríklad o jeho návšteve vtedajšieho Československa v 80. rokoch. Nielen že nechal na pražskej starej Ruzyni čakať na seba niekoľko hodín vtedajšie politické špičky hostiteľskej krajiny, ale prekvapil aj samotným príletom. Namiesto jedného špeciálu vraj prileteli do Prahy dva. V jednom Kaddáfí s delegáciou a v druhom deti a príbuzní vplyvných líbyjských politikov. Oficiálne im vraj plukovník chcel urobiť výlet do „stovežatej“. V skutočnosti však už v tom čase viacerí pozorovatelia nevylučovali, že v prípade nečakaných udalostí v Tripolise počas plukovníkovej neprítomnosti, napríklad prevratu, by druhý stroj pravdepodobne havaroval po vzlietnutí z Prahy kdesi nad morom.
Muammar ben Muhammed Abú Menar Abdel Salám ben Chamíd al-Kaddáfí, to je jeho plné meno, sa podľa historikov narodil v roku 1940. Plukovník ale tvrdil, že na svet prišiel na jar o dva roky neskôr. V beduínskom stane asi 30 kilometrov od mesta Syrta. Isté však je, že syn pastiera oviec sa prevratom dostal k moci a vládol 42 rokov. Za ten čas podnikol viacero nebezpečných akcií na medzinárodnej aréne. Napokon sa dočkal americkej odvety. Na zavraždenie britskej policajtky pred líbyjskou ambasádou v Londýne či bombový útok na diskotékový klub v západnom Berlíne odpovedal prezident USA Ronald Reagan bombardovaním Tripolisu. Kaddáfí dostal lekciu a od tohto času sa začal meniť jeho postoj voči Západu.
Lenže v roku 1988 sa prerátal. Jeho agenti vložili do civilného lietadla spoločnosti Pan Am bombu. Tragédia si vyžiadala 270 obetí. Bol to však posledný teroristický kúsok, aký Kaddáfí vyviedol. Neodpustil si však poštekliť nervy nemalej časti verejnosti, keď jediného a prepusteného na slobodu účastníka atentátu privítal v Tripolise ako hrdinu. Napriek tomu jeho zbližovanie zo Západom nepoľavovalo do poslednej chvíle. Kaddáfí mal o. i. totiž schopnosť zmeniť krízu na príležitosť.
Vedel hrať aj so slabými kartami, ale pritom s nimi uhrať veľké zisky. A práve to urobil s Lockerbie a upustením od zámeru vlastniť zbrane hromadného ničenia. Roky však pribúdali. Aj Kaddáfímu, ktorý si uvedomoval záver politickej kariéry, ktorú by chcel ukončiť ako úspešný politik. Tým skôr, ako konštatoval denník La Stampa, sa postupne dostával „medzi americkú nákovu a kladivo organizácie Al Kajdá“. Jednoducho sa zľakol, že môže skončiť ako iracký prezident Saddám Husajn alebo že sa stane obeťou členov siete Usamu bin Ládina. Všetko však napokon vyriešili vo štvrtok samotní Líbyjčania v Syrte.