„Irán má k dispozícii všetky inštrumenty potrebné na výrobu jadrovej zbrane. Iránski odborníci v tejto súvislosti použili špeciálne vyrobený modelový počítačový program,“ konštatuje sa v správe zverejnenej svetovými agentúrami. Dokument obsahuje aj konštatovanie, že iránski odborníci vyvinuli rýchlo reagujúce detonátory, ktoré sú pravdepodobne určené pre jadrovú bombu. „Irán uskutočňoval jadrové pokusy a iránska vládna moc aktívne získavala informácie o technológiách výroby jadrovej zbrane,“ konštatuje sa o. i. v dokumente MAAE.
V predvečer zverejnenia správy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu sa v tlači objavila informácia, podľa ktorej sa Izrael chystá zaútočiť na iránske jadrové objekty. Konečné rozhodnutie vraj má padnúť práve po zverejnení spomínaného dokumentu MAAE. Ako sa ukazuje, zo strany Izraela išlo skôr o politický manéver ako o skutočnú vojenskú hrozbu. Mala za úlohu zvýrazniť nebezpečenstvo hroziace z Iránu a opodstatnenosť uvalenia ešte tvrdších sankcií proti Teheránu. Väčšina pozorovateľov už však teraz upozorňuje, že prípadné rozšírenie trestu nebude podľa úplných predstáv Tel Avivu. Ten okrem iného totiž obsahuje „sankcie proti iránskej centrálnej banke ako aj proti ropnému sektoru“.
„Tam ešte nie sme,“ reagoval pre Reuters americký zdroj. Na programe nie je vraj ani spomínaná sankcia namierená proti iránskej centrálnej banke. Washington, aspoň podľa citovaného zdroja, sa ale sústredí na obchodné banky a veľké podniky".
Rovnako ako správa MAAE neprekvapila ani reakcia Teheránu, ktorý stále tvrdí, že jeho jadrový program je výhradne mierový. Dokument charakterizoval ako „nevyvážený, neprofesionálny a politicky motivovaný“.
„Irán neustúpi ani o krok z cesty, ktorou sa vydal v jadrovej oblasti,“ vyhlásil iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád v prvej reakcii. Podľa AFP zopakoval, že „Irán nepotrebuje atómovú bombu vo svete už zaplavenom jadrovými zbraňami“. Ako zdôraznil, „iránsky národ je múdry a nechce vyrobiť dve bomby proti 20 000 jadrovým bombám, ktoré máte vy“. Slová adresoval hlavne Západu, ale aj ďalším krajinám s tým, že Iránci „budujú niečo, na čo nedokážete odpovedať: etiku, slušnosť, monoteizmus a spravodlivosť“.
Iránsky jadrový program je už šesť rokov závažnou témou na svetovej politickej scéne. V tejto súvislosti si mnohí kladú otázku, prečo by Teherán nemohol mať jadrovú zbraň ako napríklad Pakistan, JAR či samotný Izrael. Zatiaľ ale platí, že po tom, ako v roku 2006 Irán začal s obohacovaním uránu, už v decembri toho istého roku uvalila OSN na krajinu prvú zo série sankcií. Podľa MAAE vyrobili Iránci od roku 2007 v jadrovom zariadení v Natanze 4,5 tony slabo obohateného uránu.