Wilders často napáda vierovyznanie moslimov. „Dôvod, pre ktorý odmietame islam, je jeho násilná podstata. Veríme v demokraciu. Chceme bojovať so silou nášho presvedčenia, nikdy nepoužívame násilie,“ povedal v množnom čísle, keď vlani rečnil na návšteve Nemecka.
Moslimovia tvrdia, že ich nenávidí, on to popiera. Naznačuje, že nič proti nim nemá; kameň úrazu vidí v náboženstve. „Zarmucuje ma, ako islam ukradol moslimom dôstojnosť,“ napísal roku 2010 v texte, v ktorom sa ohradil proti výčitkám, že týchto ľudí neznáša.
Hoci Wilders o sebe hovorí, že je neveriaci, zdôrazňuje, že najbližšie má ku kresťanom. Opiera sa o to, že spolu so židmi sa stali tvorcami európskej civilizácie. Rád upozorňuje na to, že jedinou skutočnou demokraciou na Blízkom východe je Izrael. Obdiv k židovskému štátu mu medzi najväčšími kritikmi dokonca vyniesol obvinenie, že pracuje ako agent Mossadu.
Dá sa vyčítať, kde sa zrodilo jeho zatracovanie islamu? Wilders to naznačuje v spomínanom texte spred dvoch rokov, ktorý nazval Môj odkaz moslimom. Ako 18-ročný mladík s kamarátom navštívil Izrael a Egypt. Káhira ho nepríjemne prekvapila. „Boli sme ohromení, že také chudobné a špinavé miesto môže byť susedom Izraelu, ktorý bol taký čistý,“ napísal Wilders. Poznamenal, že tamojší ľudia mu povedali, že sú obeťami svetového sprisahania imperialistov a sionistov, ktorí ich chcú držať v biede a ponížene slúžiacich. Nesúhlasil: „Inštinkt mi napovedal, že to má niečo do činenia s odlišnými kultúrami Egypta a Izraela.“
Wildersov dojem upevnili zdravotné problémy. Keď sa v Káhire napil vody, dostal hnačku a niekoľko dní preležal. „Kedysi bol Egypt najpokrokovejšou civilizáciou na Zemi. Prečo nenapredoval spolu s ostatným svetom?“ položil si rečnícku otázku v zmienenom texte.
Holandský radikál si myslí, že moslimovia by spravili najlepšie, keby zavrhli Korán, čím by pomohli sebe aj celému svetu. Posvätnú knihu moslimov považuje za zlo. Nepáči sa mu napríklad, ako islam potláča práva žien.
Keď je reč o závojoch moslimských žien, Wilders dokáže slovne strieľať kamkoľvek. Ako terč mu začiatkom tohto roku neušla holandská kráľovná Beatrix. „Počas návštevy mešity v Ománe si dala na vlasy šatku,“ pripomenul portál Expatica. Wildersova politická strana reagovala upozornením, že zahalenie hlavy je symbolom útlaku žien. Radikáli sa prepočítali, pretože Beatrix je v Holandsku veľmi obľúbená panovníčka. Radikálom následne klesli preferencie a podľa prieskumu by vo voľbách stratili štyri zo súčasných 24 poslaneckých kresiel.
Žeby úbytok popularity v ankete viedol k tomu, aby Wildersova Strana za slobodu vymyslela recept proti odlevu voličov? Tento mesiac spustila internetovú stránku, na ktorej nabáda Holanďanov, aby udávali prisťahovalcov, ktorí ich obrali o zamestnanie, prípadne informovali o cudzincoch, čo majú problémy s drogami a alkoholom. Najnovšie by Wildersov tábor získal rovnaký počet mandátov, aký má teraz v parlamente.
Politika radikála sa zameriava aj proti vplyvu Európskej únie. Tvrdí napríklad, že nechce, aby sa z peňazí holandských daňových poplatníkov financovala výstavba diaľnic vo východnej Európe. Spochybňuje význam eura, rád by sa vrátil ku guldenu (bývalej národnej mene). Zdá sa mu, že únie je priveľa:
„Chceme menej Európy! Chceme si zachovať našu zvrchovanosť! Chceme si vládnuť doma! Chceme zostať nezávislí a slobodní! Chceme byť pánmi vo vlastnom dome!“ burácal Wilders, keď na jeseň 2011 rečnil v Berlíne.