Naopak so zreteľom na pokrok v tretej spornej oblasti – nezávislosti maďarskej centrálnej banky – je komisia pripravená odblokovať rokovania s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o preventívnej pôžičke pre Maďarsko, o ktorú sa Budapešť usiluje.
Európska komisia pred časom začala právne kroky proti Budapešti kvôli obave z porušenia únijného práva v troch oblastiach. Išlo o ústavné zákony týkajúce sa nezávislosti úradu na ochranu dát, nezávislosti maďarskej centrálnej banky a zmeny veku povinného odchodu do dôchodku sudcov a ďalších predstaviteľov justície.
Vo zvyšných dvoch veciach má Brusel stále výhrady, ktoré mieni predložiť Európskemu súdnemu dvoru v Luxemburgu. Ten by mal rozhodnúť, či maďarský postup je v rozpore s únijným právom, ako sa komisia domnieva, alebo nie. V prípade reformy justície navyše EK vyzvala Maďarsko, aby s jej vykonávaním počkali na rozhodnutie tribunálu.
V prípade úradu pre ochranu dát Bruselu vadí predčasné ukončenie mandátu šéfa tejto inštitúcie, ktoré súvisia so sporným zákonom. V reforme justície sa hlavné otázky Bruselu týkajú napríklad toho, že vek odchodu do dôchodku u sudcov, notárov a žalobcov na jej základe klesol zo 70 na 62 rokov. To by viedlo k tomu, že len tento rok do dôchodku odíde 236 sudcov, teda zhruba desať percent všetkých sudcov.