Aj minulosť novej hlavy štátu je poznačená škvrnou spojenectva s Miloševičovým režimom. Ten v snahe vytvoriť Veľké Srbsko v deväťdesiatych rokoch vyvolal v bývalej Juhoslávii štyri vojny, ktoré si vyžiadali dovedna 125-tisíc životov. Nikolič, bývalý radikálny nacionalista, slúžil Miloševičovi ako koaličný vicepremiér. Májové prezidentské voľby však už vyhral s umiernenejším kurzom. Jeho populistická Srbská pokroková strana zvíťazila začiatkom minulého mesiaca aj v parlamentných voľbách.
Pre nedostatočný koaličný potenciál však príležitosť zostaviť vládu musela prepustiť proeurópskym demokratom donedávna prezidenta Borisa Tadiča. Ten sa bezprostredne po parlamentných voľbách, ešte pred druhým kolom voľby hlavu štátu, dohodol s Dačičom na pokračovaní koaličného partnerstva z predchádzajúcich štyroch rokov. Dačič, ktorý mal byť v Tadičovej vláde znova vicepremiérom a ministrom vnútra, však od Nikoliča dostal veľkorysejšiu ponuku. „Prečo by sme mali byť v niečej vláde, keď vládu môžeme viesť?“ citovala agentúra Tanjug jeho vysvetlenie náhleho obratu.
Nikoliča, ktorý sa po zvolení za prezidenta vzdal vedenia strany, na jej čele nahradila ďalšia zlovestná postava z Miloševičových čias, niekdajší vojnový minister informácií Aleksandar Vučič (42). Ten podľa belehradských médií má byť mužom číslo dva v Dačičovom kabinete a k vicepremiérskemu kreslu údajne dostane aj post šéfa rezortu diplomacie alebo európskej integrácie. Mená prezidenta, budúceho premiéra i vicepremiéra boli kedysi na zozname osôb, ktoré mali zakázaný vstup do Európskej únie.
Hoci všetci traja sa dnes tvária ako demokrati a vyslovujú sa za zachovanie európskej orientácie Srbska, ktoré sa pred štvrť rokom stalo kandidátskou krajinou EÚ, ich príchod k moci mnohým Srbom pripomenul tragické roky vojen a medzinárodnej izolácie. „Nikolič prezident, Dačič premiér, Vučič vicepremiér…“ povzdychol si renomovaný publicista Teofil Pančič v srbskom vysielaní Rádia Slobodná Európa. „Keby sa teraz niekto prebudil z kómy, do ktorej upadol 4. októbra 2000 (v predvečer pádu Miloševičovho režimu), pomyslel by si, že v Srbsku sa medzičasom nič mimoriadne nestalo – okrem toho, že Miloševič zomrel na starobu vo svojej prezidentskej vile, ale krajinu zveril do spoľahlivých rúk,“ ironizuje komentátor.
Šéf socialistov včera sľúbil, že bude zodpovedne vládnuť. „Deväťdesiate roky sa nevrátia,“ citoval ho portál B92. Budúci premiér sa zaviazal pokračovať v európskom kurze predchádzajúcej vlády. V nedávnej minulosti však pohrozil, že ak Brusel bude zbližovanie brzdiť, Belehrad sa môže začať viac obracať na Moskvu. Obavy vyvoláva aj jeho tvrdší postoj ku Kosovu, odkiaľ Dačič pochádza. Vlani navrhol jeho rozdelenie medzi Srbsko a Albánsko, čo Priština i Brusel dôrazne odmietli.
Dačič dostal poverenie zostaviť vládu na Vidovdan, deň svätého Víta, s ktorým sa oddávna spájajú prelomové dátumy srbských dejín. Dvadsiateho ôsmeho júna 1389 Srbi utrpeli porážku od osmanských Turkov na Kosovom poli, čo spečatilo osud stredovekého srbského štátu. O šesťsto rokov neskôr bojovnou nacionalistickou rečou raketovo štartovala Miloševičova vodcovská kariéra. A v rovnaký deň roku 2001 nová demokratická vláda vydala Miloševiča na trestné stíhanie medzinárodnému tribunálu pre vojnové zločiny do Haagu, kde o päť rokov neskôr krátko pred plánovaným vynesením rozsudku skonal na zlyhanie srdca. „Ten Vidovdan pred jedenástimi rokmi vyzeral ako symbolický koniec tej epochy. Ten dnešný zase vyzerá ako jej zombický návrat,“ glosuje načasovanie príchodu starých tvárí k moci publicista Pančič.