Najnovšie USA zamietli žiadosť Ruska, aby si zvyšok trestu odsedel But vo vlasti. Podľa stanoviska Ministerstva spravodlivosti USA dôvodom je jeho „kriminálna minulosť“.
„Takzvaná kriminálna minulosť je výsledkom predsudkov, špekulácií a literárnej fikcie. Môj klient je nevinný,“ reagoval Alierta Dayan, Butov obhajca. Nevinný sa cíti aj samotný odsúdený. Podľa jeho vlastných slov bol iba obyčajným obchodníkom. Ibaže biznis so zbraňami, aj keď vždy vynášal a ani dnes to nie je inak, prináša pre pešiakov v zbrojárskej hre obrovské riziká. Pritom viacerí analytici upozorňujú, že jednotlivci ho väčšinou nerobia. A ak, tak s vedomím silných hráčov zbrojárskeho sveta.
„V čase, keď But pracoval v roku 2005 v Iráne a keď sa o rok neskôr objavil v Bejrúte na začiatku vojny Hizballáhu s Izraelom, v čase, keď Rusko dodávalo cez Irán zbrane, ktoré sa vzápätí objavili v rukách príslušníkov Hizballáhu, v tom čase bol veľmi užitočný pre ruskú vládu,“ cituje BBC Douglasa Faraha, autora knihy o Butovi. Aj ruská strana, aj But však dodnes tvrdia, že But dopravoval legálny tovar.
Podľa Štokholmského medzinárodné inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) viac ako polovica svetového obchodu so zbraňami pripadá na Spojené štáty (30 percent) a Rusko (24). V posledných piatich rokoch sa objem predaja zbraní na celom svete zvýšil v porovnaní s obdobím rokov 2002–2006 o 24 percent. Tretia priečka patrí Nemecku (9), nasleduje Francúzsko (8) a Veľká Británia (4). Len v minulom roku predali USA zbrane za rekordných 66,3 miliardy dolárov. Aspoň to tvrdí správa Kongresu USA. Pritom podľa nej celková suma z predaných zbraní za daný rok predstavovala až 85,3 miliardy. V roku 2010 predali Američania zbrane "iba” za 21,4 miliardy dolárov.
Ľudia ako Viktor But majú v zbrojárskom kolotoči svoju cenu. Až dovtedy, kým sa nepokúšajú prekročiť vlastný tieň alebo neohrozujú „podnikateľské kolosy“. V prípade ruského obchodníka, ako upozorňuje BBC, ide pravdepodobne o Butove informácie, ktoré môžu narobiť vrásky vysokopostaveným ľuďom nielen v Rusku, ale aj v mnohých západných krajinách, ktoré využívali služby ruského obchodníka na vedenie vlastných vojen v rôznych kútoch sveta.
A tie pokračujú aj bez Buta. Napríklad dodávkami zbraní do Sýrie, Iránu, Indie alebo najnovšie do Iraku, kde je v hre len v prípade ruských dodávok 3,3 miliardy eur. Pritom Moskva v porovnaní s Washingtonom v Iraku len paberkuje. Podľa amerického veľvyslanectva v Bagdade USA doteraz podpísali 460 zbrojných dodávok vo výške 12,3 miliardy dolárov.
Kto je Viktor But
Podľa pasu sa narodil ruským rodičom v Dušanbe v dnešnom Tadžikistane. Tvrdí však, že pochádza z Turkménska, pričom tajné služby niektorých krajín uvádzali ukrajinský pôvod. Kariéru si budoval v sovietskej armáde. Urobil tak po neúspešných skúškach na prestížny Moskovský inštitút medzinárodných vzťahov. Aj v armáde túžil zdokonaľovať sa v znalosti cudzích jazykov. Ovláda francúzštinu, portugalčinu, španielčinu, angličtinu a africký jazyk zulu. Je ženatý. S manželkou Allou má dve deti, syna a dcéru. Manželka vlastnila obchody s módnymi odevmi v Zjednotených arabských emirátoch, v JAR aj v Rusku. Brat Sergej legálne podniká, podobne ako svojho času Viktor, v leteckom biznise.