Prvé kolo neprinieslo definitívne víťazstvo žiadnemu z uchádzačov. Do druhého kola, ktoré sa bude konať 25. a 26. januára, postúpili dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.
Schwarzenberg: Zeman je mužom minulosti
Víťazom prvého kola českých prezidentských volieb sa stal expremiér Zeman so ziskom 24,21 percenta hlasov. Vyplýva to oficiálnych výsledkov hlasovania po spočítaní všetkých hlasov. Na druhom mieste s 23,4 percenta a stratou menej ako jedného percenta na víťaza skončil minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg. Potešený Schwarzenberg poďakoval svojim voličom a predpovedá tvrdý súboj so Zemanom, ktorého označil za silného súpera, no zároveň aj za muža minulosti.
Zeman v reakcii na svoje víťazstvo poďakoval za podporu svojim voličom a zareagoval aj na slová Schwarzenberga. Podľa expremiéra je minister zahraničných vecí naozaj mužom prítomnosti a poukázal na jeho podporu kontroverzných zákonov vlády Petra Nečasa. Samotné druhé kolo prirovnal k minuloročným prezidentským voľbám vo Francúzsku.
„Áno, je to pravda, som spojený s minulosťou. Jeho pokladám za muža prítomnosti a muža, ktorý ako 1. podpredseda vlády hlasoval za zvýšenie daní, dôchodkovú reformu a cirkevné reštitúcie. Prezidentský súboj podobne ako vo Francúzsku bude medzi kandidátom ľavice a pravice. Saint-Exupéry napísal: Každý má zodpovednosť za svoju ružu. Pan Schwarzenberg má zodpovednosť za túto vládu, za Miroslava Kalouska. Dúfam, že som bol prvý, kto Kalouska prirovnal k ruži,“ povedal Zeman na margo ministra financií a podpredsedu strany TOP 09 Miroslava Kalouska, ktorý patrí k najkritizovanejším členom vlády premiéra Petra Nečasa.
Najsilnejšia česká opozičná strana ČSSD v sobotu večer oznámila, že svojim prívržencom nepriamo odporúča v druhom kole prezidentských volieb podporiť svojho niekdajšieho predsedu Zemana. Výzvu na zváženie podpory Zemanovi oficiálne tlmočil šéf sociálnych demokratov Bohuslav Sobotka. Podľa jeho slov je lepšie podporiť kandidáta, ktorý nemá s Nečasovou vládou nič spoločné. Sobotka zároveň dodal, že išlo o jednomyseľné rozhodnutie vedenia strany, z ktorej Zeman pred šiestimi rokmi vystúpil.
Profil Miloša Zemana, víťaza prvého kola prezidentských volieb
- Vyštudovaný ekonóm Miloš Zeman bol členom komunistickej strany, do ktorej vstúpil v čase uvoľňovania pomerov vo vtedajšom Československu, ktoré ukončila invázia vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968. O dva roky ho zo strany vylúčili. Opäť sa zaktivizoval počas Nežnej revolúcie, keď sa zapájal sa do činnosti Občianskeho fóra. O komunizme sa neskôr vyjadril, že „jeho pád sa začal v roku 1969 pristátím Američanov na Mesiaci“. Zeman bol zástancom udržania spoločného štátu a navrhol vznik česko-slovenskej únie, čo podporovalo aj slovenské HZDS, proti bola však najsilnejšia česká strana ODS. V roku 1993 sa stal predsedom ČSSD, ktorú v roku 1998 doviedol k historickému volebnému víťazstvu. Zeman však mohol stáť na čele jednofarebnej menšinovej vlády len vďaka tvrdo kritizovanej takzvanej opozičnej zmluve, ktorá mu zabezpečila podporu ODS na čele s expremiérom Václavom Klausom. Zemanova vláda vydržala celé štyri roky, čo sa odvtedy žiadnemu českému premiérovi nepodarilo.
- V roku 2002 však už Zeman nekandidoval a vzdal sa aj postu predsedu ČSSD. O rok neskôr sa pokúsil získať prezidentský úrad, no v tajnej voľbe v parlamente vypadol už v prvom kole, keď ho nepodporili ani jeho niekdajší spolustranníci. Následne sa zo spoločenského života stiahol. Naďalej však pretrvávali verejné spory s jeho nástupcami na predsedníckej stoličke. Tvrdo kritizoval Vladimira Špidlu, Stanislava Grossa a nakoniec aj Jiřího Paroubka a práve ostré hádky s ním v roku 2007 vyvrcholili Zemanovým vystúpením z ČSSD. V roku 2012 však oznámil svoju prezidentskú kandidatúru, v ktorej ho podporili komunisti aj odchádzajúci prezident Klaus, ktorého Zeman označil za „jediného silného protihráča, ktorého v českej politike stretol“.
- Zemanova politická kariéra je poznačená korupčnými aférami či snahami o zdiskreditovanie jeho odporcov. Preslávil sa však najmä svojím charakteristickým rečníckym štýlom a často tvrdými slovnými útokmi najmä na novinárov, medzi ktorými je podľa neho „najväčší počet hlupákov na štvorcový meter“. Novinárov dokonca označil za „hnoj či fekálie“. Známy je aj jeho výrok na margo Kosova, ktoré označil za „teroristickú islamskú diktatúru financovanú narkomafiami“.
- Zeman je ženatý, má dve deti, jedno z prvého manželstva. Žije na Vysočine. Známy je ako milovník becherovky a piva, pričom, ako sa vyjadril, „alkoholikom nie je ten, kto pije, ale ten, kto nevie piť“. O sociálnej demokracii povedal, že „nezachraňuje neschopných, ale pomáha neschopným, aby sa stali schopnými“. V roku 2005 vydal knihu Jak jsem se mýlil v politice, v ktorej zhrnul svoje skúsenosti a zážitky. Kniha sa stala bestsellerom roka.
Bývalý predseda úradníckej vlády skončil na treťom mieste. Ako veľký favorit získal 16,35 percenta voličských hlasov. Fischer neskrýval sklamanie, avšak povedal, že „rešpektuje fakty“. Tesne za Fischerom skončil kandidát opozičnej ČSSD Jiří Dienstbier. Ako piaty skončil Vladimír Franz s 6,8 percenta hlasov, šieste miesto obsadila Zuzana Roithová s takmer piatimi percentami, nasleduje Taťana Fischerová s vyše 3 percentami. Na predposlednom mieste skončil Přemysl Sobotka a posledná je Jana Bobošíková. Obaja získali vyše 2 percentá hlasov.
Sklamanie vyjadril aj premiér Petr Nečas, keďže kandidát jeho strany ODS Sobotka získal iba minimálnu podporu voličov.
Voľby sprevádzala veľká účasť voličov, presiahla 61 percent. Odvolil aj súčasný prezident Václav Klaus, premiér Petr Nečas i všetci kandidáti na prezidenta.
‚Knieža‘ ohromil Česko, píše nemecký Die Welt
Za prekvapujúceho víťaza prvého kola volieb označil server nemeckého denníka Die Welt Karla Schwarzenberga. Do druhého kola sa podľa serveru „knieža“ dostal vďaka mohutnému záverečnému záveru volebnej kampane a svojím výsledkom „ohromil Česko“. Za prekvapujúci považujú Schwarzenbergův postup aj ďalšie nemecké médiá.
„‚Knieža‘, ako ho Česi krátko a láskavo nazývajú, stelesňuje ideály revolúcie a éry Václava Havla a disponuje k tomu veľkým medzinárodným renomé,“ hodnotí Die Welt českého ministra zahraničia a konštatuje, že po voľbe „bol vo svojej centrále v jednom z pražských divadiel oslavovaný, ako už by bol novým prezidentom “.
Za prekvapivý označil Schwarzenbergov postup do druhého kola prezidentskej voľby aj server nemeckého ekonomického denníka Handelsblatt alebo rakúskeho denníka Der Standard. Nemecká tlačová agentúra DPA jeho pokračovanie v boji o Pražský hrad nazvala „malým prekvapením prezidentských volieb v Česku“. Server denníka Süddeutsche Zeitung napriek tomu považuje za hlavného favorita na víťazstvo Zemana, „jasného víťaza prvého kola“.
Foto: TASR
Mnoho nemeckých a rakúskych periodík sa ešte venovalo jednotlivým prezidentským kandidátom, z ktorých sa rovnako ako v ďalších krajinách najvyššej pozornosti vďaka svojmu výstrednému zjavu tešil skladateľ a výtvarník Vladimír Franz. Podľa berlínskeho denníka Der Tagesspiegel jeho kandidatúra aj cez malé nádeje na víťazstvo ukázala, že Česi po ére Václava Klausa túžia po novom štýle politiky.
"Klaus sa mnohým javí ako skostnatelý predstaviteľ, ktorý sleduje predovšetkým vlastné záujmy a svojimi stálymi útokmi proti EÚ a klamárom o klimatických zmenách Českú republiku zahraničnopoliticky izoloval. Po mnohých politických škandáloch minulých rokov si mnoho voličov praje v politike neopotrebované tváre – a takú nepochybne ponúkol Vladimír Franz, "napísal Der Tagesspiegel.
Česi v prvom kole volili prezidenta. O ich priazeň sa uchádzalo deväť kandidátov.
V USA i na Slovensku volilo prezidenta stovky Čechov
Len stovky českých občanov volili svojho prezidenta v Belgicku a na Slovensku, hoci v oboch krajinách žije podľa dostupných údajov niekoľko tisíc Čechov.
Konzulka ČR v Belgicku Hana Pešková povedala, že v Bruseli bolo na zoznamoch zapísaných 664 voličov. Okrem toho na veľvyslanectve mohli hlasovať aj ľudia, ktorí si nechali vystaviť voličský preukaz vo vlasti. K voľbám podľa nej prišlo asi 600 ľudí. Účasť tak bola podobná ako pri parlamentných voľbách v roku 2010, kedy dorazilo 570 voličov. V Belgicku žije podľa odhadov 6000 až 10 000 Čechov, v čom sú ale započítané aj deti a ľudia do 18 rokov.
Na českej ambasáde na Slovensku sa prvého kola priamej voľby novej hlavy štátu zúčastnilo 250 voličov, povedala vedúca konzulárneho úseku veľvyslanectva Viera Jarešová. Účasť tak bola výrazne nižšia ako v parlamentných voľbách pred troma rokmi, keď do volebnej miestnosti na ambasáde v centre Bratislavy prišlo vyše 400 ľudí. Na zozname voličov malo veľvyslanectvo zapísaných 417 ľudí. Hlasovania sa však zúčastnili aj Česi, ktorí si pred cestou na Slovensko nechali vo vlasti vystaviť voličský preukaz. Podľa dostupných údajov z roku 2010 žilo v SR asi 9000 Čechov.
V Spojených štátoch a Kanade volilo v prvej priamej voľbe českého prezidenta vyše 500 ľudí. Bola to menej ako polovica registrovaných voličov. Najviac ich dorazilo k volebnej urne na konzulát v New Yorku, kde k voľbám zaregistrovali 315 ľudí. Počas štvrtka a piatka tu do nej vhodilo hlas takmer 160 ľudí, z toho 40 na volebný preukaz.
Na ambasáde v americkom hlavnom meste Washington volilo okolo 120 ľudí. Na konzuláte v Chicagu volilo okolo 65 ľudí, registrovaných voličov tu bolo asi 150. V Los Angeles sa prvého kola voľby novej českej hlavy štátu zúčastnilo okolo 50 osôb. Vo volebnom zozname ich tu je zapísaných asi 100.
Na ambasáde v kanadskom hlavnom meste Ottawa hlasovalo asi 65 ľudí. Na volebnom zozname ich tu mali 138. Šesť ľudí hlasovalo na voličský preukaz, rovnako ako v Toronte. Tam celkom k voľbám dorazilo 76 ľudí. Na volebnom zozname ich bolo okolo 300.