„Dostali sme moc od ľudu a teraz ju vraciame,“ vyhlásil v stredu v prenose televízie NOVA TV abdikujúci šéf kabinetu pred poslancami. Podľa viacerých reakcií ide o nečakaný krok. Pôvodne sa myslelo, že Borisovova rošáda v rámci vlády, keď vymenil dvoch ministrov, bude stačiť na upokojenie tisícov nahnevaných Bulharov. Pôvodne začali pred týždňom protestovať proti rastu cien za elektrinu. Ich hnev sa obrátil proti zahraničným distribútorom EVN, Energo-Pro, ale najmä proti českej spoločnosti ČEZ Bulgaria. Bulharský prokurátor už dal prešetriť činnosť ČEZ a ak sa vraj ukáže pochybenie v prevádzkovaní distribučnej siete, tak môžu spoločnosti odobrať licenciu.
Bulharsko pritom zvýšilo cenu elektriny o 13 percent ešte vlani v júli. Domácnosti však zmenu pocítili až teraz, keď si zimné obdobie vyžiadalo zvýšený odber. Borisovovo utorkové rozhodnutie od 1. marca znížiť cenu o osem percent upokojilo podľa pozorovateľov situáciu iba krátkodobo. Ťažkú sociálnu situáciu Bulharov to nerieši. Rovnako ako premiérovo šachovanie na postoch ministrov. Hlavne preto sa nespokojnosť Bulharov postupne obrátila práve proti rastu cien na základné potraviny (priemerná mzda je 250 eur), proti rastu nezamestnanosti (oficiálne 12 percent, neoficiálne až 40 percent), ale aj proti čoraz väčšiemu vplyvu oligarchov v politickom a hospodárskom živote krajiny.
„V tejto situácii je demisia Borisova nesprávnym krokom. Premiér uteká pred zodpovednosťou. Mal niekoľko dní na to, aby dokázal, že je skutočným politikom,“ cituje portál Novinite.bg politológa Jevgenija Dajnova. Podľa neho ide o rozhodnutie „vyplašeného človeka“. Zároveň zdôraznil, že „tento človek nič nedokáže urobiť ľudsky" a že „dnes po tom všetkom je napokon vhodný čas na demisiu“.
Aj ďalší analytici si myslia, že odchod niekdajšieho karatistu a osobného ochrancu bývalého dlhoročného politického lídra Todora Živkova prišiel práve včas. „Nik za ním (Borisovom – pozn. red.) nebude plakať,“ tvrdí napríklad sociológ Julij Pavlov. Zároveň upozornil, že odstúpenie vlády vyvolal protest asi 100-tisíc ľudí. „Zďaleka to nie je celé Bulharsko,“ pripomenul sociológ s tým, že problémy ešte len prídu. Ďalší sociológ Kinčo Stojčev si myslí, že Borisovov krok odstúpiť mu umožní zostať v politike. Zároveň spochybnil návrh Borisova, podľa ktorého by opoziční socialisti a parlamentná frakcia Hnutie za práva a slobody, strana zastupujúca tureckú a moslimskú menšinu, mali vytvoriť do júlových riadnych parlamentných volieb dočasnú vládu.
„Jedni i druhí by boli hlupáci, ak by tak urobili. Bol by to totiž v ich rukách prihorúci zemiak,“ dodal Stojčev pre portál 24 Chasa.bg. Odstupujúci šéf kabinetu už potvrdil, že jeho centristicko-pravicová vládna strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) odmieta byť v spomínanom kabinete.
O dočasnej či úradníckej vláde si myslí svoje aj politológ Jevgenij Dajnov. „Slová Borisova o dočasnej vláde socialistov a Hnutia za práva a slobody či úradníckom kabinete sú poriadnou hlúposťou. Veď v takom prípade nejde o stranícku vládu a menuje ju prezident,“ tvrdí sociológ.
V súvislosti s terajšou krízou viacerí analytici pripomínajú podobný proces z roku 1997. Vtedajšia vláda socialistov musela odstúpiť pre vlnu protestov. Vyvolala ich banková kríza a hyperinflácia. Podobnému scenáru sa Borisov pokúsil vyhnúť, ale neúspešne. A tak pôvodný náskok pred opozičnými socialistami v referenciách zmizol práve pre problém s cenou energie. Vo februári dosahovala podpora strany GERB nielen kvôli rastu cien energií, ale pre meškajúce reformy, chudobu a neschopnosť zbaviť sa korupcie, 22,6 percenta.