Politológ: Prezident ústavu 'žmýkal' do posledného písmena

Prečo sa senátori priklonili k podaniu žaloby na Václava Klausa za velezradu?

Možno preto, že Klaus vo funkcii končí v každom prípade. Prípadný verdikt bude takpovediac symbolický. Nepovedie k uvoľneniu prezidentského ú­radu.

Klausov tábor hovorí, že ide o politickú pomstu, senátori to odmietajú. Ide teda o bežný postup Senátu alebo v tom vidíte aj isté politikárčenie?

Bežný postup to určite nie je. Je to bezprecedentné. Neviem však, či by som to vysvetľoval ako pomstu. Možno ide skôr o snahu Senátu, aby si potvrdil svoju pozíciu v českom politickom systéme, aby si ju obhájil. Je pravda, že o žalobe na prezidenta Klausa sa hovorilo už roku 2003. Vtedy hlava štátu vyradila ústavný súd z činnosti tým, že jednoducho nenominovala jeho nových členov, keď vypršal mandát starým. Dá sa povedať, že Senát sa pomerne dlho správal ku Klausovi celkom zdržanlivo. Má to však aj politický aspekt. Klausova amnestia, ktorú mu žaloba vyčíta, tu visí do vzduchu a bude to dobrý politický materiál.

Žaloba je bezprecedentná, ale je aj správna? Ak berieme do úvahy i to, že vo štvrtok Klaus vo funkcii končí.

Nechcem hodnotiť správnosť či nesprávnosť žaloby. Klaus však ústavu „žmýkal“ do posledného písmena vo svoj prospech, v prospech svojho úradu. Senátu tak nezostalo nič iné, len využiť to, čo je v ústave uvedené. Nie sú pochybnosti o tom, že horná komora môže dôjsť k úvahe o žalobe na prezidenta. Okrem toho je Senát politická inštitúcia. Nemá v popise práce, že by mal byť nestranný. V hornej komore sa momentálne vytvorila taká politická skupina, ktorá je viac zameraná proti Klausovi ako v minulosti. Samozrejme, horšie by bolo, ak by ústavný súd rozhodoval politicky. Ako však v hovorím, v prípade Senátu je to v poriadku.

Naozaj to nie je problém?

Skutočne si nemyslím, že Senát rozhodoval len na základe politických kritérií. Priebežne počas desiatich rokov horná komora prezidenta varovala, že vníma niektoré jeho kroky ako minimálne na hrane s ústavou. Už som spomenul, že hlava štátu svoj priestor využívala až za hranice ústavnosti. Senát to teraz využil.

Čo z hľadiska ústavnosti vnímate ako najproblematic­kejšie Klausove rozhodnutia počas jeho dvojnásobného prezidentského mandátu?

Jednotlivé dôvody žaloby možno ani nie sú také podstatné. Nehodnotil by som ich od najzávažnejšieho po najmenej závažný. Určite sa dá vypichnúť to, čo som už spomenul. Teda keď Klaus vyradil ústavný súd z činnosti. Bol to najnebezpečnejší krok. Prezident ním zasiahol do fungovania inej inštitúcie. A práve takej, ktorá ho môže brať na zodpovednosť, posudzovať jeho konanie. Všetky dôvody sú však takpovediac jedným argumentom. Hovoria o tom, že ústava má nejaký význam, ducha. A na základe toho je potrebné ju čítať, vykladať. Nie je možné na ústavu uplatňovať advokátsky prístup k demokracii?

Aký to je?

Klaus pristupoval k ústave podobne ako advokáti, ktorí hľadajú medzery v zákonoch. Preto majú argumenty žaloby spoločného menovateľa. Teda práve to, že idú proti účelovému vykladaniu ústavy. Je dobré, že aj budúci prezidenti by vedeli, kde sú hranice interpretácie ústavnosti.

Môže teda ústavný súd takto jasne v prospech niekoho rozhodnúť?

Pre sudcov ústavného súdu je to akýsi vrchol, o čom môžu vo svojej kariére rozhodovať. Určite si na tom dajú mimoriadne záležať. Akékoľvek bude rozhodnutie, pokiaľ nebude jednomyseľné, tak sudcovia s odlišným názorom ho publikujú. Bude sa teda čím inšpirovať.

Ako by teda mohla žaloba dopadnúť?

Naozaj je to veľmi ťažké povedať. Sledujme však vystúpenia predsedu ústavného súdu Pavla Rychetského. V poslednom čase sa opakovane vyjadril v tom duchu, že je nahnevaný, že si z ústavy a rozhodnutí ústavného súdu hlava štátu uťahuje, že ich nerešpektuje. Rychetský viac ráz povedal, že je to cesta do pekla. Tipoval by som, že to je jeden zo sudcov, ktorý by sa nebál vyslať jednoznačný odkaz prezidentovi.

Je žaloba aj odkaz tým, čo budú na Pražskom hrade po Klausovi? V piatok na jeho post nastupuje Miloš Zeman.

Úrad hlavy štátu sa doteraz vnímal ako taký „boh nad vodami“. Klausovi bolo umožnené všetko. Nikto sa mu nepostavil. Pokiaľ by táto žaloba nepadla, ďalším prezidentom by sa darilo zaberať si stále väčší priestor. Zeman je presne ten typ politika, ktorý by to robil.

Mala by prípadná úspešná žaloba nejaký dosah na možnú politickú budúcnosť Klausa?

V politike by mohol aj po velezrade zostať. Klaus by už len nesmel byť prezidentom. Stále by si mohol založiť nejakú stranu a kandidovať do parlamentu. Neviem, nakoľko by však Klaus bol ešte prijateľný pre voličov. Úrad prezidenta pridáva na popularite. Spomeňme si, už z ODS odchádzal s tým, že občianski demokrati povedali, že s ním voľby nevyhrajú. Ako prezident Klaus podporoval nejaké politické projekty, ale neúspešne. Logicky by už nemal mať v politike šancu. Je to však nevypočítateľná osoba. Neúspech Klausa vždy povzbudí do ďalšej akcie. A ťažko povedať, čomu sú českí voliči ochotní načúvať.