Na NTV, jednom z najsledovanejších televíznych kanálov, si v predvečer výročia mohli diváci pozrieť ďalší diel seriálu Stalin s nami. Fúzatého vodcu s neodmysliteľnou fajkou, ktorého kritici pre milióny obetí stalinských represií označujú za krvavého netvora, sa autori, podľa vlastných slov zámerne, snažili vykresliť z jeho „ľudskej“ stránky.
Foto: SITA/AP, Mikhail Metzel
So zvážením kladov a záporov tejto protirečivej postavy, ktorá od Leninovej smrti do svojho skonu železnou rukou vládla sovietskemu impériu, má problémy väčšina Rusov. Stále je však podstatne viac tých, ktorým vychádza výsledok so znamienkom plus. Ukázali to čerstvé reprezentatívne prieskumy Carnegieho centra a sociologického ústavu Levada. Podľa výsledkov bezmála polovica (49 percent) Rusov si myslí, že Stalin zohral pozitívnu rolu v živote ich krajiny. Nesúhlasí s nimi iba necelá tretina (32 percent) opýtaných.
Pri porovnávaní so staršími prieskumami sociológov zarazilo, ako výrazne sa posilnil obraz Stalina za trinásť rokov, čo je pri moci prezident Vladimir Putin. V čase vrcholiacej perestrojky, keď sovietsky prezident Michail Gorbačov otvoril archívy a umožnil verejne odhaliť zločiny stalinského režimu v ich obludnom rozmere, iba 12 percent opýtaných označilo Stalina za „postavu s rozhodujúcim vplyvom na svetové dejiny“. V novom prieskume ho považuje za kľúčovú svetodejinnú postavu až 42 percent Rusov.
Prezident Putin sa pritom na verejnosti neprihovára za rehabilitáciu Stalina. Ocenil ho ako „efektívneho manažéra“, ktorý zohral podstatnú rolu pri porážke nemeckého nacizmu a vybudovaní priemyselnej a vojenskej veľmoci. Na druhej strane jeho pamätníky neprikázal vrátiť na námestia. V kníhkupectvách dostať rovnako knihy velebiace Stalina, ako aj tie, ktoré ho zatracujú. V Moskve stojí naďalej jediná Stalinova busta – na hrobe, kam dal múmiu po vynesení z mauzólea pochovať jeho nástupca Nikita Chruščov.
Putin však nepresadzuje ani destalinizáciu, do akej sa pustili Chruščov a Gorbačov. Na adresu tyrana nevyriekol také ostré slová, aké použil jeho predchodca a terajší premiér Dmitrij Medvedev. Za vlády súčasného šéfa Kremľa sa Stalinovo meno vrátilo – aspoň na čas osláv víťaznej stalingradskej bitky – do názvu Volgogradu. A na moskovskej stanici metra Kurskaja sa po rekonštrukcii na stene objavil starý text stalinskej hymny aj s veršom: „Vernosti ľudu vždy nás učil Stalin, učil nás ísť v práci i hrdinstve vpred.“
„Ruské vedenie otvorene nevychvaľuje Stalina,“ pripúšťa analytička Maša Lipmanová. „Putin však od samého začiatku budoval režim centralizovanej moci, ktorá je nespochybniteľná… Dôraz na štátnu moc takého typu spravil zo Stalina svojrázneho skrytého hrdinu,“ dodáva Lipmanová v článku pre magazín Foreign Policy.
„Dnešné Putinovo Rusko potrebuje symbol autority a národnej sily, nech už je akokoľvek kontroverzný, aby potvrdil oprávnenosť nového autoritárskeho politického poriadku,“ citujú Leva Gudkova, šéfa Ústavu Levada, noviny Moscow Times. „Stalin, despotický vodca zodpovedný za masové krviprelievania, ale súčasne stále stotožňovaný s vojnovým víťazstvom a národnou jednotou, uspokojuje túto potrebu symbolov posilňujúcich súčasnú politickú ideológiu,“ dodáva.
Podľa syna niekdajšieho šéfa Kremľa Nikitu Chruščova, ktorý ako prvý odsúdil Stalina za jeho zločiny a kult osobnosti, sa stalinizmus drží na otrockej mentalite. „Žiaľ, väčšina ľudí v Rusku sa riadi touto mentalitou otroka, ktorá im diktuje vnímať svojho pána ako Boha. Ako sa to dá prekonať, to neviem, ale zjavne to potrvá ešte dlho. Otrokovi je neraz ťažko, keď nad ním nestojí jeho pán. Vidíme to dnes v Rusku a mne je z toho smutno,“ povedal pre Pravdu v USA žijúci profesor politológie Sergej Chruščov.