V Afganistane našli zabudnutého sovietskeho vojaka

Generál Boris Gromov na jar 1989 nemal pravdu. "Ani jeden sovietsky dôstojník či vojak po stiahnutí vojsk nezostal na území Afganistanu," vyhlásil veliteľ okupačnej armády, keď na konci dlhokánskej kolóny ako posledný prešiel po hraničnom moste. Moskva tento týždeň potvrdila, že sa v Afganistane našiel zabudnutý sovietsky vojak.

06.03.2013 09:29
vojak Foto:
Archívna fotografia z roku 1989: Dvaja sovietski vojaci pripravujú na odvoz debnu s muníciou pred opustením kábulskej základne. Niektorí ich bývalí spolubojovníci žijú v Afganistane dodnes.
debata (22)

Bachratdin Chakimov, rodák zo sovietskeho Uzbekistanu, bol tridsaťtri rokov na zozname nezvestných. „Slúžil v 101. motostre­leckom pluku pri meste Herat. V septembri 1980 bol v boji ťažko zranený. Vzali ho k sebe miestni obyvatelia. Na nohy ho postavil tamojší staršina, ktorý lieči bylinkami. Liečiteľstvu sa teraz venuje aj on,“ oznámil podľa agentúry RIA – Novosti generál Ruslan Aušev, predseda výboru pre veteránov afganskej vojny z postsovietskych krajín.

Auševov výbor sa zaoberá pátraním po bývalých sovietskych vojakoch v Afganistane. Hľadá hroby a snaží sa objaviť posledných, čo prežili. Sovietsky zväz viedol v Afganistane vojnu v rokoch 1979 až 1989. Zahynulo v nej vyše milióna Afgancov a takmer pätnásťtisíc sovietskych vojakov. Niekoľko stoviek sa stratilo bez stopy. Zoznam hľadaných obsahuje 264 mien či, presnejšie, po vyškrtnutí Chakimova už len 263.

Vypátrať Chakimova nebolo jednoduché. Tím na čele s Auševovým zástupcom Alexandrom Lavrentevom na tom vo východoafganskej provincii Herat pracoval takmer rok. Tri dohodnuté schôdzky s hľadaným nevyšli. Až napokon 23. februára, symbolicky v deň, keď Sovietska armáda tradične oslavovala svoj sviatok, ho miestni obyvatelia doviezli na miesto stretnutia. Chakimov, ktorý v Afganistane prijal meno Šejch Abdullah, žije polokočovným životom. Pri zbieraní byliniek sa však nezvykne zatúlať ďaleko od miesta, kde sa pred troma desaťročiami stratil svojim spolubojovníkom. Po rusky dobre rozumie, i keď hovorí už iba slabo.

Rodák zo Samarkandu nemal veľký problém zžiť sa s prostredím. V jeho starej i novej domovine žijú prevažne Tadžici a Uzbeci vyznávajúci islam. Oženil sa s Afgankou, skoro však ovdovel a deti nemá. Na rozdiel od viacerých druhov, ktorí v zajatí prešli so zbraňou v ruke na stranu mudžahídov a dodnes neveria, že Moskva už dávno amnestovala dezertérov z afganskej vojny, on vraj proti sovietskym jednotkám nebojoval, a tak sa mená čoho obávať. Napriek tomu sa do vlasti vrátiť nechystá. Pátraciemu tímu však nadiktoval mená príbuzných a s vďakou prijal ponuku, že mu sprostredkujú stretnutie s rodinou.

Auševovmu výboru sa za posledné roky podarilo vypátrať 29 bývalých sovietskych vojakov, ktorí po vojne zostali žiť v Afganistane. Dvadsaťdva z nich sa vrátilo do vlasti, siedmi sa rozhodli zostať. „Niektorí sa už nechcú vrátiť, čo je pochopiteľné,“ cituje RIA – Novosti Lavrenteva. „V tom čase mali 20 až 25 rokov a cudzinu, kde prežili väčšinu svojho dospelého života, už dávno považujú za svoj domov,“ dodal.

Chakimov podľa všetkého nebude posledný nájdený sovietsky veterán v Afganistane. Na fotografiách nezvestných, ktoré mu pátrači ukázali, spoznal dvoch bývalých vojakov, s ktorými sa v uplynulých rokoch stretol. „Verím, že aj ich objavíme,“ hotuje sa Lavrentev, podľa ktorého nenávisť k „šuraví“, ako Afganci volali Sovietov, už rokmi vyprchala. „Hovoria nám: Pokojne sa vracajte, ale bez zbraní,“ dodáva pre RIA – Novosti.

© Autorské práva vyhradené

22 debata chyba