Bachratdin Chakimov, rodák zo sovietskeho Uzbekistanu, bol tridsaťtri rokov na zozname nezvestných. „Slúžil v 101. motostreleckom pluku pri meste Herat. V septembri 1980 bol v boji ťažko zranený. Vzali ho k sebe miestni obyvatelia. Na nohy ho postavil tamojší staršina, ktorý lieči bylinkami. Liečiteľstvu sa teraz venuje aj on,“ oznámil podľa agentúry RIA – Novosti generál Ruslan Aušev, predseda výboru pre veteránov afganskej vojny z postsovietskych krajín.
Auševov výbor sa zaoberá pátraním po bývalých sovietskych vojakoch v Afganistane. Hľadá hroby a snaží sa objaviť posledných, čo prežili. Sovietsky zväz viedol v Afganistane vojnu v rokoch 1979 až 1989. Zahynulo v nej vyše milióna Afgancov a takmer pätnásťtisíc sovietskych vojakov. Niekoľko stoviek sa stratilo bez stopy. Zoznam hľadaných obsahuje 264 mien či, presnejšie, po vyškrtnutí Chakimova už len 263.
Vypátrať Chakimova nebolo jednoduché. Tím na čele s Auševovým zástupcom Alexandrom Lavrentevom na tom vo východoafganskej provincii Herat pracoval takmer rok. Tri dohodnuté schôdzky s hľadaným nevyšli. Až napokon 23. februára, symbolicky v deň, keď Sovietska armáda tradične oslavovala svoj sviatok, ho miestni obyvatelia doviezli na miesto stretnutia. Chakimov, ktorý v Afganistane prijal meno Šejch Abdullah, žije polokočovným životom. Pri zbieraní byliniek sa však nezvykne zatúlať ďaleko od miesta, kde sa pred troma desaťročiami stratil svojim spolubojovníkom. Po rusky dobre rozumie, i keď hovorí už iba slabo.
Rodák zo Samarkandu nemal veľký problém zžiť sa s prostredím. V jeho starej i novej domovine žijú prevažne Tadžici a Uzbeci vyznávajúci islam. Oženil sa s Afgankou, skoro však ovdovel a deti nemá. Na rozdiel od viacerých druhov, ktorí v zajatí prešli so zbraňou v ruke na stranu mudžahídov a dodnes neveria, že Moskva už dávno amnestovala dezertérov z afganskej vojny, on vraj proti sovietskym jednotkám nebojoval, a tak sa mená čoho obávať. Napriek tomu sa do vlasti vrátiť nechystá. Pátraciemu tímu však nadiktoval mená príbuzných a s vďakou prijal ponuku, že mu sprostredkujú stretnutie s rodinou.
Auševovmu výboru sa za posledné roky podarilo vypátrať 29 bývalých sovietskych vojakov, ktorí po vojne zostali žiť v Afganistane. Dvadsaťdva z nich sa vrátilo do vlasti, siedmi sa rozhodli zostať. „Niektorí sa už nechcú vrátiť, čo je pochopiteľné,“ cituje RIA – Novosti Lavrenteva. „V tom čase mali 20 až 25 rokov a cudzinu, kde prežili väčšinu svojho dospelého života, už dávno považujú za svoj domov,“ dodal.
Chakimov podľa všetkého nebude posledný nájdený sovietsky veterán v Afganistane. Na fotografiách nezvestných, ktoré mu pátrači ukázali, spoznal dvoch bývalých vojakov, s ktorými sa v uplynulých rokoch stretol. „Verím, že aj ich objavíme,“ hotuje sa Lavrentev, podľa ktorého nenávisť k „šuraví“, ako Afganci volali Sovietov, už rokmi vyprchala. „Hovoria nám: Pokojne sa vracajte, ale bez zbraní,“ dodáva pre RIA – Novosti.