„Žiadny Níl – žiadny Egypt,“ zdôraznil egyptský minister zahraničných vecí, čo je podľa neho v stávke. „Nevzdáme sa ani jednej kvapky vody z Nílu, ani ničoho z toho, čo táto rieka prinesie do Egypta,“ povedal Muhammad Kamíl Amr s tým, že jeho krajina s 85 miliónmi obyvateľov nemá okrem najdlhšej rieky sveta žiadny iný zdroj vody a pri zriedkavých zrážkach by sa bez Nílu zmenila na púšť.
„Máme už plán. Budeme s Etiópiou rokovať a uvidíme, čo z toho bude. Povedali nám, že Egypt nepoškodia, že neprídeme ani o liter vody. Dohliadneme na to,“ dodal Amr na nedeľňajšej tlačovej konferencii.
Paniku v Káhire vyvolal zámer Etiópie postaviť na Modrom Níle najväčšiu priehradu Afriky. Veľká priehrada obnovy, ako by sa mala volať, je už z pätiny hotová. Až ju Etiópia dokončí úplne, mala by ročne vyprodukovať šesťtisíc megawattov energie a krajina by sa stala vývozcom elektrického prúdu. Gabčíkovo produkuje takmer desaťnásobne menej. Napätie medzi oboma africkými krajinami, ktoré spolu nesusedia, sa ešte zvýšilo po nedávnom škandále.
Egyptskí politici sa domnievali, že sú na tajnej schôdzke s prezidentom a navrhovali mu rôzne riešenia sporu – od zastrašovania, cez podporu etiópskych povstalcov až po priame zničenie priehrady. Napokon sa však ukázalo, že schôdzku v priamom prenose vysielala televízia. Etiópia si pozvala na koberček egyptského veľvyslanca a Káhira sa ospravedlnila, podstata sporu však zostala nevyriešená.
Addis Abeba sa dušuje, že výstavba veľkej priehrady Egyptu neuškodí, naopak, v regióne pribudne zdroj čistej energie. Egypťania však argumentujú tým, že naplnenie nádrže s kapacitou 63 miliárd kubických metrov vody na dolnom toku Nílu už pocítia, veď ide o ročný prietok. Rovnako tak zníži množstvo vody aj vyparovanie, ktoré je z veľkej plochy rýchlejšie ako z úzkeho koryta rieky.
Etiópia sa v žiadnom prípade výstavby vodného diela za takmer štyri miliardy eur nechce vzdať a vyhrážkam zo strany Egypta ustupovať nemieni. „Neexistuje sila, či už vnútorná alebo vonkajšia, ktorá by tento projekt zastavila,“ rezolútne odmietol ústupky etiópsky diplomat Dina Mufti v rozhovore pre noviny Sudan Tribune. „Projekt jasne naznačuje, že Egyptu a Sudánu naša práca prospeje, jednak získajú energiu a jednak sa spomalí nahromaďovanie usadenín v krajinách po toku Nílu.“
Sudán, sused Etiópie, ktorý leží na toku Nílu medzi oboma krajinami, s takým hodnotením súhlasí. „Priehrada nám prinesie osoh,“ potvrdil sudánsky minister informácií Ahmed Bilál Osman. Egypt svoje nároky odvodzuje ešte od zmlúv z koloniálnych čias, keď bola väčšina štátov v povodí afrického veľtoku pod vplyvom Londýna.
Dohoda medzi Egyptom a Britmi spravovaným Sudánom z roku 1929 dávala Egypťanom počas obdobia sucha právo na všetku vodu Nílu i právo veta na akékoľvek stavebné úpravy na hornom toku rieky. O tridsať rokov neskôr sa zmluva upravila a priznala na časť prietoku nároky i Sudánu. Egyptu však zostalo právo vetovať čokoľvek, čo by obmedzilo množstvo vody v Níle bez ohľadu na to, ktorá krajina na hornom toku by sa o to pokúsila. Zmluvy ostatným krajinám v povodí Nílu nepriznávajú nárok na žiadnu vodu.
V posledných rokoch vznikla iniciatíva krajín, ktoré Níl zasahuje. Egypt však akékoľvek okresávanie svojich práv odmieta. Pre Etiópiu sú koloniálne zmluvy len zdrapom papiera, keďže ich sama nepodpísala. V jej prospech navyše hovorí, že až 80 percent vôd Nílu pochádza z jej územia.