Prvá kozmonautka bola najlepšia. Na zemi

Valentina Tereškovová (76), prvá žena, ktorá videla zemeguľu z výšky obežnej dráhy, celý život spláca daň za to, že jej dovolili stať sa živou legendou.

Nebo, klobúk dolu!

Ráno 16. júna 1963 sa z kozmodrómu Bajkonur chystal vzlietnuť Vostok 6. Končilo sa odpočítavanie a prístroje sledujúce tep jej namerali 140 úderov za minútu. „Och, nebo, klobúk dolu!" zvolala, keď zaznel povel štart. Poklony pred úspechom sovietskej ženy sa komsomolka Vaľa dožadovala nie od neba, ale od Zeme, predovšetkým jej západnej pologule. Dvadsaťšesťročná tkáčka zo zastrčenej západoruskej dediny sa dva roky po Gagarinovom okrídlenom „Pojechali!" (ideme) stala prvou kozmonautkou planéty. Za dva dni, 22 hodín a 50 minút obletela štyridsaťosemkrát Zem. Bolo to viac, ako mali dovtedy za sebou všetci americkí astronauti dohromady. Spojené štáty poslali prvú ženu do vesmíru až o dvadsať rokov neskôr. Z vyše päťsto ľudí, ktorí sa dodnes vystriedali na orbite, bola približne každá desiata žena. Ani jedna však nesedela v kozmickej lodi tak ako Tereškovová – úplne sama.

Dievčatá nemali úľavy

„Nech si dnes hovorí kto chce, čo chce, bol to hrdinský čin," myslí si o Tereškovovej lete Vladimir Musaeľjan, fotoreportér agentúry TASS, ktorý niekoľko desaťročí fotografoval sovietskych kozmonautov. „Nik nevedel, čo táto mimoriadna záťaž spraví so ženským organizmom," pripomína pre Pravdu.

Tereškovová a jej kolegyne zo ženského oddielu počas výcviku odpadávali na centrifúge, museli vydržať neznesiteľnú horúčavu v tepelnej komore aj desaťdňové odlúčenie od sveta vo zvukotesnej samotke.

Foto: SITA/AP

Valentina Tereškovová Prvá dáma vesmíru Valentina Tereškovová. Tereškovovej účes či spôsob obliekania čoskoro napodobňovali milióny žien na celom svete.

"Dievčenská skupina prešla absolútne rovnakou prípravou ako mužské posádky,” zdôrazňuje Alexej Leonov, prvý človek, ktorý vystúpil do otvoreného vesmírneho priestoru. "Žiadne úľavy, nijaké zľutovanie! Jedinou úlohou bolo: vyžmýkať z človeka maximum,” dodáva pre Pravdu.

„A videli ste niekedy kabínu Vostoku?“ pýta sa Musaeľjan. „Hovorili jej konzerva. Dnu sa nedalo ani pohnúť. Vydržať tam tri dni v skafandri, pololežiac-polosediac, to bolo veľa aj pre chlapa."

Vzor sovietskej ženy

Tereškovová nebola na let pripravená lepšie ako jej kolegyne. Vo svojom denníku to pripustil aj generál Nikolaj Kamanin, ktorý mal ich výcvik na starosti. „Ďalšiu výpravu zvládnu lepšie ako ona," poznamenal si o Tereškovovej konkurentkách. „Ale ani jedna z nich s ňou nemôže súperiť v schopnosti pôsobiť na masy, v získavaní sympatií a v správaní sa na verejnosti."

Z takmer šesťdesiatich účastníčok náboru prešlo sitom päť. Všetky amatérske parašutistky, vek do 30 rokov, výška do 170 centimetrov a hmotnosť do 70 kilogramov. Tereškovová bola najmladšia. A hoci fyzickými parametrami i teoretickými znalosťami ju štyri kolegyne prevyšovali, šéfkonštruktér Sergej Koroľov si ako obratný manažér vyberal tak, aby ulahodil vkusu sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova. Ten si na propagáciu predností socialistického zriadenia pred kapitalizmom želal čo najpríťažlivej­šiu tvár.

„Bola veľmi fotogenická," spomína Musaeľjan. „Súmerná tvár, milý, trocha nesmelý úsmev a silné vnútorné vyžarovanie, podobné, akým bol obdarený Gagarin. Ak išlo o to, nájsť vzor sovietskej ženy, potom to bol správny ťah. Jej účes, spôsob obliekania sa – trocha strohý, ale elegantný – čoskoro napodobňovali milióny žien na celom svete."

Ťažšie na zemi

Samotný let nebol bez komplikácií. Povrávalo sa, že ho fyzicky ani psychicky nezvládla. "Všeličo o mne popísali, že ma napínalo na zvracanie, že som len nehybne ležala… Moje zdravotné údaje zaznamenali prístroje, všetko snímala kamera. Stačí si to preveriť. Ak mi skutočne bolo tak zle, ako sa hovorí, ako som mohla splniť letový program?” obhajovala sa po rokoch v rozhovore pre Rossijskuju gazetu.

Program bol o to náročnejší, že išlo o prvý skupinový kozmický let. A medzi úlohy Čajky patrilo aj nadviazanie rádiového spojenia s Jastrabom, čo bol volací znak Valerija Bykovského z kozmickej lode Vostok 5.

Foto: SITA/AP

Valentina Tereškovová Valentina Tereškovová prichádza na stretnutie s prezidentom Vladimirom Putinom.

"Nerád hovorím o tom, čo predchádzalo jej úspešnému pristátiu,” vyhýba sa citlivej téme Leonov. Pripúšťa len, že Koroľov Tereškovovú poriadne vyhrešil, keď sa dozvedel, že po pristátí rozdávala miestnym roľníkom tuby s kozmickou stravou, ktorú mala mať podľa záznamov v palubnom denníku už zjedenú.

„Bolo veľa pochybností, či výber bol správny. Možno keby letela náhradníčka, niečo by tam hore urobila lepšie. Dnes to však už nemá význam riešiť. S odstupom času otázka znie inak: Či by niekto iný dokázal dlhých päťdesiat rokov tak dôstojne niesť ťažkú nošu slávy a zodpovednosti ako ona. A keďže všetky dievčatá z oddielu som veľmi dobre poznal, môžem povedať, že tú podstatne dlhšiu a ťažšiu časť misie na zemi by nik iný nezvládol tak ako Vaľa.“

Tak ako pred ňou Gagarin aj Tereškovová sa stala atraktívnym vývozným tovarom sovietskej propagandy. Musela absolvovať úmornú spanilú jazdu po desiatkach krajín. Prvá zahraničná cesta najobletovanejšej ženy sveta viedla v auguste 1963 do Československa, kde ju sprevádzal aj Alexander Dubček. Dostala vyznamenanie Hrdina socialistickej práce, stala sa čestnou občiankou Bratislavy.

Plánovala ešte ďalšie kozmické lety – s Gagarinom aj s čisto ženskou posádkou. Po sérii tragických vesmírnych havárií ju však už nepustili na obežnú dráhu. Po smrti Jurija Gagarina jej dokonca zakázali pilotovať lietadlá.

„Mala na to, aby ešte letela. Veľmi po tom túžila. Vyhovovala zdravotne a keď s vyznamenaním absolvovala Žukovského akadémiu, najnáročnejšiu školu, akú sme u nás mali, bola na ďalšiu misiu dokonale pripravená,“ hovorí Leonov. "Ale kto by si trúfol riskovať stratu ďalšej živej legendy?” dodáva sovietsky kozmonaut číslo 11. Ďalšiu Rusku, Svetlanu Savickú, sa Moskva odhodlala vyslať do vesmíru až v roku 1982.

Chruščov ju vydal, Brežnev rozviedol

Cenou za slávu bola povinná politická angažovanosť. Z prvej kozmonautky spravili aj predsedníčku Zväzu sovietskych žien, zasadala v prezídiu Najvyššieho sovietu aj v ústrednom výbore strany.

Ani svoj osobný život si neuchránila pred zásahmi komunistického vedenia krajiny. „Čo keby sme ich zosobášili?" utrúsil vraj žartom Gagarin na jednej recepcii pri pohľade na Tereškovovú, baviacu sa s kozmonautom číslo 3 Andrijanom Nikolajevom.

Chruščov sa tým nápadom nadchol. „Nevravím, že to spravili na rozkaz, ale tlak zhora tam bol," hovorí o svadbe hviezdneho páru fotograf Musaeľjan. Brali sa vo vládnej rezidencii pod dohľadom Chruščova ani nie pol roka po Tereškovovej vesmírnom lete.

Iba pár dní po svadbe si generál Kamanin zapísal do denníka: „Pre politiku a vedu ich manželstvo možno bude užitočné, ale nie som presvedčený o tom, že Vaľa skutočne ľúbi Andrijana. Sú až príliš odlišní: ona je oheň a on voda. Obaja sú silní ľudia, ani jeden z nich sa dobrovoľne nepodriadi druhému."

Foto: SITA/AP

Valentina Tereškovová Vladimir Putin ako doteraz každý vrcholný predstaviteľ Ruska tiež považuje za svoju povinnosť pravidelne oceňovať prvú ženu, čo dobyla vesmír.

Generál mal pravdu, pre politiku a vedu bolo vesmírne manželstvo užitočné. Keď sa im v júni 1964 narodila dcéra Jelena, noviny boli znova plné oslavných článkov. Lekári v pôrodnici dievčatko ihneď odobrali matke a dlhé týždne skúmali, či sa na ňom neprejavili dôsledky kozmického letu rodičov.

Dcéra bola zdravá (dnes je z nej úspešná lekárka) a jej rodičia hrali úlohu vzornej rodiny. „Bol som viackrát u nich doma," spomína Musaeľjan. „Valentina bola dobrá gazdiná. Chutne varila a piekla, v byte mali čisto a útulne. Keď som ich bol fotiť pred Andrijanovým druhým letom v júni 1970, balila mu veci a potom ho išla vyprevadiť na čkalovské letisko. Mala vtedy veľmi smutné oči."

Ich manželstvo už vtedy bolo v kríze. „Ľúbil ju až do smrti. Hovoril mi, že sa to možno utrasie. Neutriaslo sa,“ prezrádza Leonov. "Andrijan by za ňu dal aj život. Keď si v roku 1969 atentátnik pomýlil ZiL šéfa Kremľu s vozidlom, ktoré viezlo nás, kozmonautov, boli sme v kabíne všetci traja. Útočník zabil šoféra a zranil ochrankára. Auto prešpikoval štrnástimi výstrelmi. Vaľa s Andrijanom sedeli vzadu. A on, keď si uvedomil, čo sa deje, zvalil ju na sedadlo a prikryl vlastným telom,” spomína.

Až roky po rozpade vzťahu hviezdnemu páru povolili rozvod. Súhlas si Tereškovová musela vymodlikať od vtedajšieho sovietskeho vodcu Leonida Brežneva. Vtedy už tri roky žila so špičkovým chirurgom Julijom Šapošnikovom. Sedemnásť rokov s ním potom prežila v šťastnom manželstve. Odkedy zomrel, jej hlavným potešením sú vnuci, sedemnásťročný Alexej a deväťročný Andrej.