Podľa nemeckého magazínu Spiegel americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) nainštalovala odpočúvacie zariadenia do viacerých budov Európskej únie v Spojených štátoch a sledovala komunikáciu EÚ. Týka sa to zastúpenia EÚ v Amerike vo Washingtone, diplomatického úradu únie pri OSN v New Yorku i ambasád viacerých členských krajín.
Spiegel tvrdí, že to vyplýva z dokumentov, ktoré má časopis k dispozícii prostredníctvom Edwarda Snowdena. Ten v júni oznámil svetu existenciu sledovacieho programu Prism, ktorý používa NSA. A podľa všetkého má ešte pár tajomstiev v zálohe.
Obama: O nič nejde
Washington všetky uniknuté informácie zľahčuje vrátanie tvrdenia, že vo veľkej miere sledoval spojencov. Obama naznačuje, že predsa o nič zásadné nejde. "Štáty sveta majú preto spravodajské agentúry, aby vedeli, čo si iné krajiny myslia,“ povedal podľa agentúry AP Obama na návšteve Tanzánie.
"Poviem, že každá krajina na svete, ktorá sa zapája do záležitostí medzinárodných vzťahov a národnej bezpečnosti, vykonáva mnoho aktivít na ochranu svojej národnej bezpečnosti,“ citovala včera agentúra Reuters zase vyhlásenie šéfa americkej diplomacie Johna Kerryho. Jeho úrad však potvrdil, že sa bude zaoberať žiadosťou Európskej komisie o objasnenie zverejnených informácií.
Vyzerá to však tak, že to Európanom, aspoň v tejto chvíli, nebude stačiť. Jedným z hlavných terčov ďalších špionážnych aktivít USA bolo vraj Nemecko. "Kancelárka Merkelová chce o tom už čoskoro hovoriť s prezidentom Obamom,“ uviedol podľa denníka Wall Street Journal hovorca vlády Steffen Seibert. Berlín si tiež predvolal na vysvetlenie amerického veľvyslanca. Rovnako postupovalo aj Francúzsko.
"Nie sme viac v časoch studenej vojny,“ vyhlásil podľa denníka Guardian Seibert. "Ak sa potvrdí sledovanie diplomatických zastúpení Európskej únie a jednotlivých európskych krajín, tak jasne povieme, že špehovanie priateľov je neakceptovateľné.“ "Vždy som si bol istý, že diktatúry a niektoré autoritatívne režimy sa snažia načúvať. Keď je pravdou, že to teraz robí spojenec, priateľ, tak je to šokujúce,“ povedal pre televíziu France 2 predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.
Veľké sledovanie
Rozsah údajnej špionáže zatiaľ nie je jasný. Denník Guardian, ktorý ako prvý začal zverejňovať informácie od Snowdena, tvrdí, že NSA sa zamerala aj na ambasády Francúzska, Talianska a Grécka v USA. Ale aj na Japonsko, Mexiko, Južnú Kóreu a Turecko. Už v roku 2007, teda ešte za vlády prezidenta Georgea Busha, americká tajná služba napichla Cryptofax na zastúpení EÚ vo Washingtone. Malo by isť o fax, ktorý odosielal zakódované informácie na ministerstvá zahraničných vecí v krajinách EÚ. Guardian spomína tajný dokumentu NSA, podľa ktorého bolo cieľom tohto postupu zistiť, aké nezhody panujú medzi členskými krajinami únie.
Ambasády, ktoré Američania údajne špehovali, majú v správach NSA svoje krycie mená. Operácia proti gréckemu zastúpeniu pri OSN vraj mala názov Klondike. Atény už vyhlásili, že tieto tvrdenia budú vyšetrovať. "Na základe našich zistení budeme požadovať vysvetlenie,“ citoval denník Kathimerini hovorcu gréckeho ministerstva zahraničných vecí Konstantinosa Kutrasa.
Bezmocná únia?
Bez ohľadu na to, či sa informácie potvrdia, alebo nie, sú však viacerí experti pomerne skeptickí k možnostiam, ktoré má EÚ proti Amerike. Niektorí európski politici už naznačili, že pokiaľ sa škandál nevyrieši, Brusel by mal s Washingtonom prerušiť rozhovory o transatlantickej zóne voľného obchodu. Problém je však v tom, že by sa tým vytrestali aj samotní Európania.
"Prvotné reakcie sú silné. V Nemecku tento škandál môžu využiť aj sociálni demokrati, aby vytvárali tlak na Merkelovú, keďže sa blížia voľby v jeseni. Pre všetky európske vlády sú však tieto obvinenia len dôkazom, že sú bezmocné smerom k USA. Okrem oficiálnych protestov nemajú na Spojené štáty príliš veľa pák,“ povedal pre Pravdu Jean-Marc Rickli, bezpečnostný expert z Chalífovej univerzity v Spojených arabských emirátoch.
Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Priatelia sa nešpehujú. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Podľa experta je dôležité aj to, o čo sa vlastne Američania zaujímali. "Bolo to o politicko-strategických otázkach? Faktom je, že Američania sú v prvej línii pri riešení väčšiny medzinárodných otázok. Možno sa len chceli uistiť, že európske postoje sú zhodné, prípadne ich chceli ovplyvniť. Ak bolo zbieranie informácií skôr ekonomickej a obchodnej povahy, malo by to oveľa väčšie dosahy. Európania sú podstate konkurencia Spojeným štátom. Získané informácie mohli dávať USA strategickú výhodu pred EÚ, čo sa týka ekonomických dohôd a prístupu na trhy,“ pripomína Rickli.
Americký špionážny program
- Spojené štáty údajne odpočúvali a inak sledovali 38 veľvyslanectiev a misií. Využívali na to rôzne spôsoby od „ploštíc“ cez „napichávanie“ káblov po odpočúvanie špeciálnymi anténami.
- Sledovaná bola misia EÚ vo Washingtone i francúzska, talianska a grécka ambasáda a ich misie pri OSN.
- Cieľom odpočúvania misie EÚ vo Washingtone vraj bolo odhalenie nezhôd o globálnych problémoch medzi členskými štátmi.
- Špehovaniu sa nevyhli ani iní spojenci USA, napríklad Japonsko, Mexiko, Južná Kórea, India a Turecko.
- Podľa magazínu Spiegel sa Američania mohli pokúsiť odpočúvať aj budovy EÚ priamo v Bruseli, pričom ich sledovali z veliteľstva NATO, ktoré je v rovnakom meste.