Šéf ozbrojených síl Abdal Fatah Sisi vyhlásil prechod k dočasnej vláde, ktorá má priviesť krajinu k prezidentským a parlamentným voľbám. Prezidentské právomoci by mal prevziať predseda egyptského ústavného súdu. Okolo neho vznikne provizórny výbor, ktorý upraví ústavu a „navrhne ďalšie riešenia“. Informoval o tom portál Českej televízie.
Plán okrem iného zahŕňa aj pozastavenie platnosti ústavy. Vznikne prechodná vláda, ktorá upraví jej príslušné články. Podľa Asisa je armáda pripravená zaistiť bezpečnosť v mestách. "Hlava ústavného súdu bude vykonávať prezidentské právomoci v prechodnom období. Zriadi vládu, ktorá bude pevná a bude mať všetky právomoci v prechodnom období.
Ďalej bude vytvorený výbor národného zmierenia, ktorý bude zastupovať všetky zložky ľudu a bude hľadať urýchlené riešenie. Výbor musí mať dostatočné právomoci, aby vykonával všetky výkonné zodpovednosti. Môžu obnoviť dynamiku mierumilovné protesty, ale nesmie sa prelievať krv, "povedal šéf ozbrojených síl.
Prezident nenaplnil očakávania národa, tvrdia protestujúci
Sisi uviedol, že politický program podporili kľúčové politické sily a najvyššie duchovné autority egyptských sunnitov a Koptov. Predák opozície Muhammad Baradej potom vystúpil s tým, že týmito udalosťami sa znovu naštartovala revolúcia z roku 2011. Na facebookovom a twitterovom účte Mursího sa objavili správy, ktoré citujú zvrhnutého prezidenta. Vyhlásenie armády označil za vojenský puč a vyzval na pokojný vzdor.
Podľa spolupracovníčky Českej televízie v Egypte Anny Janků, Mursí vzbudil protesty Egypťanov z toho dôvodu, že chcel z krajiny vytvoriť štát Moslimského bratstva podľa modelu starobylého kalifátu. „Na všetky miesta si dosadzoval svojich guvernérov. Boli tu u Egypťanov obavy zo stratenia vlastnej krajiny. Chlieb, slobodu, dôstojnosť, spoločenskú spravodlivosť – nič z týchto volebných sľubov Muhammad Mursí nesplnil."
Vyhláseniu plánu v stredu predchádzal razantný zákrok egyptskej armády, ktorý stúpenci teraz už odstráneného prezidenta Mursího označili za prevrat. Sám prezident bol podľa televízie CNN uvrhnutý do domáceho väzenia, dvaja ďalší členovia vedenia Moslimského bratstva Muhammad Badi a jeho zástupca Chajrát Satiry nesmú vycestovať z krajiny. Denník Al-Ahram večer oznámil, že prezident z rozhodnutia armády prišiel o svoj úrad a bol prevezený na „bezpečné miesto“.
Foto: SITA/AP
Prezident v priebehu dňa pracoval v objekte republikánskej gardy, okolo ktorého vojaci večer začali rozmiestňovať ostnatý drôt a obrnené autá, aby zabránili Mursího stúpencom vydať sa za prezidentom. Od rána armáda posilňovala stráženie inštitúcií a muničných skladov, obsadila aj budovu štátnej televízie.
Podľa americkej stanice CNN a vládnych novín Al-Ahram prezident Mursí už nemôže ani zasahovať do rozhodovania v Egypte. Nagíb Abadir, ktorý patrí k strane egyptských liberálov, však povedal pre CNN, že „nejde o puč, ale o revolúciu“. Islamisti podľa neho zneužili moc, ktorú získali vo voľbách. To, čo sa teraz deje v egyptských uliciach, je podľa neho demokracia. Mursí je podľa zdroja americkej televízie údajne v domácom väzení a smie hovoriť iba s 8 ľuďmi. Armáda od začiatku krízy tvrdia, že o puč nejde, pred jedným z palácov však v stredu defilovali stovky vojakov s obrnenými autami.
Tesne pred vypršaním armádneho ultimáta Mursí navrhol riešiť politickú krízu vytvorením novej koaličnej vlády, vymenovaním rady, ktorá pripraví zmenu ústavy a nové voľby. Armáde odkázal, že by bol omyl, keby sa stavala na akúkoľvek stranu konfliktu. Svoju rezignáciu egyptský prezident znovu odmietol. „Scenár, ktorý sa niektorí ľudia snažia presadiť, nemá medzi Egypťanmi žiadnu zhodu. Je tu veľké množstvo ľudí, ktorí ho odmietajú,“ zdôraznil prezidentský úrad vo vyhlásení.
Foto: SITA/AP, Manu Brabo
Na prvé správy o chystanom zosadení Mursího vopred reagovalo obratom Moslimské bratstvo. Podľa Isama Irjána, ktorý je podpredsedom Strany slobody a spravodlivosti patriacej k bratstvu, naznačil možné vypuknutie násilia v prípade Mursího vynúteného odchodu. Irján informoval, že vojenská revolta nenechá ľud chladným a že sloboda má väčšiu hodnotu ako život.
Armáda svoje ultimátum Mursímu vyhlásila v pondelok o 16.30 stredoeurópskeho času, takže presný čas jeho vypršania je v stredu o 16.30. S armádnymi generálmi začal popoludní rokovať na krízovej schôdzi minister obrany a veliteľ vojska Abdal Fatah Sisi. Mursí dal rozhodne najavo, že neodstúpi a vyhlásil, že mieni brániť „demokratickú legitimitu“ svojho úradu aj svojím životom. Prezident, ktorý vzišiel z radov islamského Moslimského bratstva, čelí masovým demonštráciám.
Foto: Reuters, Khaled Abdullah
Krajina sa na vypršanie termínu zjavne pripravovala dopredu. Centrálna banka nariadila všetkým bankám, aby svoje pobočky zatvorila už o 14.00 stredoeurópskeho času, teda tri hodiny pred normálnym koncom pracovnej doby. Banka tiež urýchlila obchodovanie s cudzími menami. Situáciu v Egypte s obavami sleduje celý svet.
Kvôli Egyptu je USA v zložitej diplomatickej situácii
Egypt a jeho demokratický experiment sa nachádza v kritickom bode a americký prezident Barack Obama, ktorý sa túto hlboko rozdelenú arabskú krajinu snaží priviesť ku kompromisu, zisťuje, že jeho vplyv je značne obmedzený, píše agentúra Reuters.
Kedysi Obama a jeho predchodcovia rokovali s autoritárskym prezidentom Husním Mubarakom, ktorý všetku moc pevne držal v rukách. Teraz sa Biely dom snaží nesmelo doviesť ku kompromisu egyptskú armádu a neobľúbeného, ale demokraticky zvoleného Mursího. Obama si k Mursímu nevybudoval blízky vzťah a opakovane si vyslúžil od neho kritiku za „odmeraný“ prístup k egyptskému pokusu o upevnenie demokracie.
Veľkosť krajiny a jej vedúca pozícia v arabskom svete znamená, že politický kurz Egypta sa premietne do celého regiónu. V tejto oblasti sa už teraz Spojené štáty boria s problémami, ako zastaviť islamských radikálov a sektárske násilie.
USA musia hlavne získať kontrolu nad egyptskou armádou
Teraz, keď to vyzerá tak, že Egypt delí len malý krôčik od pádu do chaosu, je pre Washington prvoradou úlohou získať kontrolu nad egyptskou armádou. Vojenský prevrat proti Mursímu a jeho rozpadajúcej sa vlády by vážne poškodil Obamovu doterajšiu podporu demokracie na Blízkom východe a mohol by viesť až k ukončeniu americkej vojenskej pomoci Egyptu.
Foto: Reuters, Gary Cameron
USA sa spoliehali na svoje vzťahy s egyptským armádnym velením, keď generáli po Mubarakovom páde v roku 2011 doviedli krajinu k slobodným voľbám. Tieto vzťahy sú výsledkom spoločných cvičení trvajúcich niekoľko desaťročí, vojenského vzdelávania Egypťanov v USA a tiež zmienenej vojenskej pomoci.
Armáda sa teda nakoniec priklonila na stranu demonštrantov, čím urýchlila Mubarakov politický koniec. Teraz sa však situácia od tej minulej líši, pretože Mursí bol demokratický zvolený vo voľbách, ktoré USA podporovali.
Americký vplyv na egyptskú armádu je najzásadnejší v otázkach regionálnej bezpečnosti, čo ukazuje napríklad mierová zmluva medzi Egyptom a Izraelom. „Nikto by nemal žiť v klamnej predstave, že keď jednoducho dáme egyptskej armáde zbrane a výcvik za 1,3 miliardy dolárov, tak ju máme plne pod kontrolou, čo sa týka vnútornej politiky a vnútornej bezpečnostnej situácie,“ vyhlásil Brian Katulis z washingtonskej liberálnej názorovej organizácie Center for American Progress.
O dôležitosti vzťahov s Egyptom svedčí aj to, že americký minister zahraničných vecí John Kerry v máji v tichosti schválil vojenskú pomoc v celkovej sume 1,3 miliardy dolárov. Urobil tak aj napriek tomu, že Káhira nesplnila demokratické štandardy stanovené americkým Kongresom.