Snowdena za „hrdinstvo pri odhalení elektronického sledovania“ nominoval podľa britského denníka Daily Mail Stefan Svallfors, profesor sociológie na univerzite vo švédskom meste Umea. Utečencovi sa podľa švédskeho akademika podarilo „urobiť svet trochu lepší a bezpečnejší“, navyše by nórsky výbor udelením ceny napravil „chybu“ z roku 2009, keď ju prisúdil americkému prezidentovi Barackovi Obamovi.
Ale návrh by podľa denníka mohol byť posúdený až na budúci rok, pretože pre tohtoročné ceny už uzávierka uplynula 1. februára. Experti pozerajú na Snowdenove šance skepticky. „Je nemožné si predstaviť, že by cenu dostal človek, na ktorého sa USA pozerajú ako na zločinca číslo jeden,“ vyhlásil šéf moskovského centra Carnegie Dmitrij Trenin.
Snowden priletel 23. júna z Hongkongu do Moskvy po tom, čo v tlači odhalil existenciu tajných amerických programov zameraných na sledovanie internetovej a telefonickej komunikácie. Vo vlasti mu hrozia desiatky rokov odňatia slobody.
Utečenec sa minulý piatok vynoril po troch týždňoch z útrob tranzitnej zóny moskovského letiska Šeremetevo, aby požiadal ruských aktivistov o pomoc pri získaní dočasného útočiska v Rusku, než bude môcť odletieť do Latinskej Ameriky. Žiadnu žiadosť však doteraz ruské úrady nedostali. „Ak žiadosť dostaneme, posúdime ju, ako sa patrí,“ uistila hovorkyňa Federálnej migračnej služby Zalina Kornilovová.
Podľa advokáta Vladimira Žerebjonkova však utečenec nie je pod žiadnym časovým tlakom, pretože doteraz neopustil tranzitnú zónu letiska a nevstúpil na ruské územie (podľa predpisov má podanie žiadosti o azyl nasledovať do siedmich dní od vstupu na ruské územie). Žiadosť tak pokojne môže podať „za mesiac alebo za dva“, no určite je nutné ju starostlivo vypracovať a podložiť vážnymi argumentmi.
Po podaní žiadosti migračná služba žiada o vyjadrenie ministerstvo zahraničia a vnútra a kontrarozviedku FBS, pričom každý úrad má mesiac na odpoveď. Samotné rozhodnutie o udelenie azylu patrí hlave štátu. Ruský prezident Vladimir Putin predtým podmienil udelenie azylu tým, že Snowden prestane s „protiamerickou činnosťou“. Washington medzitým stále nalieha na Moskvu, aby utečenca vydala, akokoľvek Moskva tvrdí, že utečencov nevydáva, len si vymieňa špiónov.
Kremeľ podľa denníka Moskovskij komsomolec našiel v Snowdenovi „ideálneho antiMagnitského“, teda odpoveď na americké výčitky voči Rusku za neobjasnenú smrť právnika Magnitského v ruskej cele, po ktorej nasledovali americké sankcie. Teraz sa vďaka Snowdenovi znášajú na Ameriku európske výčitky za špehovanie spojencov a latinoamerické prekliatie za zadržanie lietadla bolívijského prezidenta vo Viedni, zatiaľ čo Moskva môže tvrdiť „my nič, my sme za humanizmus“.
Putin: Snowden opustí Rusko, akonáhle to bude možné
Edward Snowden vraj opustí Rusko, akonáhle to bude možné, ale zatiaľ zostáva situácia okolo utečenca nejasná a je „zablokovaný“ v Rusku. Pripustil to v pondelok pred novinármi ruský prezident Vladimir Putin. Snowden síce uviazol na mŕtvom bode, ale „hneď ako bude mať možnosť niekam odísť, tak to aj urobí,“ povedal Putin podľa agentúry ITAR-TASS.
„Podmienky udelenia azylu pozná a súdiac podľa posledných vyhlásení, určitým spôsobom mení svoje stanovisko, ale situácia sa definitívne neobjasnila,“ dodal. To, že Snowden zostáva v Rusku, pripísal ruský prezident Spojeným štátom. "Pricestoval k nám bez pozvania, neletel však do Ruska, ale tranzitom do iných krajín. Hneď, ako sa ocitol vo vzduchu a vyšlo to na známosť, naši americkí partneri v podstate zablokovali jeho ďalší let. Vystrašili všetky ostatné krajiny, nikto ho nechce prijať, a tak ho sami zablokovali na našom území, "povedal Putin.