Nastúpi po hádavom Mahmúdovi Ahmadínedžádovi, ktorý k uzatváraniu mnohých dverí značne prispel a ako prezident sa stane najviditeľnejším mužom krajiny. Volili ho stúpenci reforiem, avšak Rúhání je duchovný a produkt islamskej revolúcie, proti ktorej sa ťažko postaví.
Na riešenie mnohých problémov, ktoré sú príčinou súčasnej situácie Iránu, nemá mandát. Nad ním rovnako ako nad jeho predchodcom stojí v jadrových otázkach i zahraničnej politike duchovný vodca Alí Chameneí.
Rúhání po Ahmadínedžádovi dedí veľké problémy. Nikdy predtým nebol Irán medzinárodne taký izolovaný. Nie je odvetvie, do ktorého by sa nepremietli prísne ekonomické sankcie, ktoré si Irán vyslúžil za neústupnosť v rokovaniach o jadrovom programe. Za necelý rok sa miestna mena prepadla proti doláru o dve tretiny, inflácia presahuje 30 percent a rovnaké je percento nezamestnaných medzi mestskou mládežou.
Víťazstvo miernosti a rozumu
Pred voľbami sľúbil, že zlepší ekonomiku, zníži nezamestnanosť a postará sa o prepustenie politických väzňov. Jeho veľkou výhodou je podpora, tú už má medzi duchovnými, jeho minulosť na čele vzdušnej obrany, členstvo v Najvyššej rade národnej bezpečnosti aj pôsobenie na čele vyjednávačov o jadrovom programe. Je to intelektuál, ktorý študoval právo nielen v Iráne, ale aj v Británii.
Väčšina pozorovateľov jeho zvolenie označuje za víťazstvo miernosti a rozumu. Očakávajú od neho schopnosť kompromisu a ochotu na dohodu. V roku 2003 viedol jadrové rokovania tak, že Irán pozastavil obohacovanie uránu a podpísal dodatok k zmluve o nešírení jadrových zbraní, čím pristúpil na prísne inšpekcie svojich zariadení.
Vyjednávača vtedy konsternovalo, keď zdvihol telefón a oznámil Chameneímu, že to jednoducho urobiť musí. O dva roky neskôr bol ale pri moci Ahmadínedžád a navigoval Irán cestou konfrontácie a neústupnosti. Rúhánímu sa vyčítalo, že krajinu svojimi ústupkami poškodil, pretože ukázal slabosť. Teraz sľúbil, že jadrový program viac otvorí a bude budovať dôveru so svetom. To, že by sa Irán vzdal obohacovania uránu, však vylúčil.
Jeden z odborníkov na iránske záležitosti tvrdí, že všetko záleží na tom, akými ľuďmi sa obklopí. Čím širšie spektrum iránskej spoločnosti budú ministri zastupovať, tým lepšie. Zatiaľ sa zdá, že sa Rúhání orientuje na ľudí, ktorí majú za sebou štúdium v cudzine rovnako ako on.
"To, že ste študovali na Západe, neznamená, že budete ochotní Západu ustupovať. Znamená to ale lepšiu schopnosť porozumieť západnej spoločnosti a zvyšuje to pravdepodobnosť chápať jemné odtiene. Záleží ale na tom, ako veľmi z týchto zručností prenikne do najvyšších poschodí medzi duchovnými, "usudzuje odborník na Irán Rasool Nafis z univerzity vo Virgínii.
Posledné slovo má aj tak Chameneí
Nepochybuje sa o tom, že Rúhání prinesie do iránskej politiky pokojnejšiu a umiernenejšiu atmosféru. On ani jeho ministri sa západnými diplomami ale kurz zásadne nezmenia. Chameneí má posledné slovo vo všetkých kľúčových politických otázkach, vrátane výberu ministrov.
Rúhánímu nezostane než „predať“ Chameneímu aj ďalším duchovným svoje presvedčenie o tom, že komunikácia s Washingtonom a jeho spojencami ponesie výhody v podobe uvoľnenia sankcií. Narazí nielen na zaťatú nedôveru k Západu, ale aj na korupciou prerastený štátny systém a na všemocné revolučné gardy, ktoré sú štátom v štáte a kontrolujú nielen ekonomiku, ale aj vládu a bezpečnostný aparát.
Zo všetkých týchto dôvodov nemožno počítať s rýchlym zmiernením sankcií, ktoré Irán ochromujú. Očakávania, ktorá Rúhání vzbudzuje, sú ale veľké, o čom svedčí posilneniu kurzu rijalu ešte skôr, než sa ujal funkcie.
Niektorí z analytikov upozorňujú na to, že nie je vôbec isté, že Rúhání naozaj o zmenu stojí. V predvolebnej kampani sa vyjadroval veľmi opatrne o nádeji, bez toho aby sa dotkol Chameneího alebo inštitúcií, ktoré vodca ovláda a ku ktorým prezident sám patrí. Jeho zlatý kľúč z kampane je zaťažený bremenom sľubov a očakávaní. Isté je, že odomykanie dverí je na dosah, ale rovnako tak konfrontácia medzi tými, ktorí si želajú dvere otvárať, a tými ostatnými. Čím viac sľubov, tým hlbší môže byť pád, usudzuje Nir Boms z ústavu Gatestone.