Vyhlásil to v utorok v rozhovore pre gruzínsku televíziu Rustavi ruský premiér Dmitrij Medvedev. Nezávislosť oboch sporných gruzínskych provincií uznala Moskva po vojne s Gruzínskom v roku 2008. Podľa Medvedeva „podmienky na preskúmanie tohto rozhodnutia teraz nie sú“.
Medvedev, ktorý bol v čase vojnového konfliktu s Gruzínskom ruským prezidentom, označil hypotetickú revíziu vzťahov Moskvy s Abcházskom a Južným Osetskom za „hrubú chybu“. Keby Moskva tieto provincie opustila, dostali by sa „do mimoriadne zložitej situácie, ak nie na pokraj zničenia“. Rozhodnutie o ich diplomatickom uznaní bolo podľa ruského premiéra „v konkrétnej situácii jediným správnym“.
Napriek sľubom a príhovoru Kremľa sa k ruskému uznaniu takmer žiadny štát sveta nepripojil. Nezávislosť Južného Osetska a Abcházska okrem Ruska uznala len Venezuela, Nikaragua a tichomorský ostrov Nauru. Nádej na zlepšenie donedávna mrazivých vzťahov medzi Ruskom a Gruzínskom vyvolal po minuloročných gruzínskych voľbách nový premiér Bidzina Ivanišvili, ktorý sa netají zámerom vzťahy s Moskvou normalizovať.
Medvedev označil Ivanišviliho za „pragmatika, ktorý si želá blaho a rozkvet svojej krajiny“ a má záujem na rozvoji vzťahov s Ruskou federáciou. Ruský premiér dal zároveň najavo, že mu prekáža deklarovaná gruzínska orientácia na Spojené štáty a záujem Tbilisi o vstup do NATO. Podľa neho by sa gruzínski politici nemali „odvolávať na zaoceánske autority“ a nemali by dialógom s alianciou vytvárať „zbytočné napätie“ vo vzťahoch s Moskvou.
Medvedev otvorene vyhlásil, že prípadné členstvo Gruzínska v NATO nezodpovedá národným záujmom Ruska. Európa navyše podľa ruského premiéra „nehorí túžbou získať gruzínskeho spojenca“.