Vláda v Budapešti takto reaguje na májovú kritiku šéfa osvienčimskej nadácie Piotra Cywinského, ktorý francúzskemu denníku Le Monde povedal, že Maďarom sa nechce platiť. Pritom spomedzi viac ako milióna ľudí, ktorí v neslávne známom tábore našli svoju smrť, bolo 400-tisíc Maďarov. Súčasná vláda premiéra Viktora Orbána ako dôvod meškajúcich platieb uvádzala ekonomickú krízu.
Nadácia potvrdila, že celkovo 23 krajín sľúbilo dokopy až 100 miliónov eur na prevádzku priestorov niekdajšieho tábora smrti. Medzi najväčších prispievateľov patrí Nemecko so 60 miliónmi, nasledované je Spojenými štátmi, Poľskom a Rakúskom. Maďarsko už oznámilo, že na budúci rok bude venovaný spomienke na vyvražďovanie Židov počas druhej svetovej vojny. Stane sa tak pri príležitosti 70. výročia deportácií maďarských Židov do Osvienčimu. Holokaust neprežilo až 600-tisíc maďarských Židov, no dodnes na území krajiny žije najmenej 100-tisíc z nich, čím sa zaraďuje ku krajinám s najpočetnejšími židovskými komunitami v Európe.
V koncentračnom tábore Osvienčim-Brezinka zahynulo viac než milión ľudí, prevažne európskych Židov, ale tiež nežidovských Poliakov, sovietskych zajatcov, Rómov a protinacistických bojovníkov. Mnohých poslali do plynových komôr, iní sa upracovali na smrť ako zotročení robotníci. Nacistické Nemecko tábor v okupovanom Poľsku prevádzkovalo od roku 1940, až kým ho 27. januára 1945 neoslobodila sovietska Červená armáda.