Sobotné zhromaždenie a pochod sú začiatkom spomienkových akcií, ktoré vyvrcholia 28. augusta, teda v rovnaký deň, kedy King predniesol svoj slávny prejav začínajúci slovami „I have a dream“ (Mám sen). Na čele akcie stojí bojovník za ľudské práva a komentátor televíznej stanice MSNBC Al Sharpton a Martin Luther King III., Najstarší syn černošského bojovníka. Účastníci sa zišli pri Lincolnovom pamätníku, kde si vypočuli niekoľko prejavov, po nich nasledoval pochod k Washingtonovmu monumentu.
Prejav predniesli Al Sharpton, prvý černošský generálny prokurátor Eric Holder, šéfka demokratickej menšiny v Snemovni reprezentantov Nancy Pelosiová a posledný žijúci organizátor pôvodného pochodu, demokratický poslanec John Lewis. Slova sa ujal aj zástupca rodiny Trayvona Martina, neozbrojeného černošského tínedžera, ktorý bol vlani zastrelený na Floride a jeho vrah bol neskôr oslobodený, pretože podľa poroty konal v sebaobrane.
Organizátori chceli pochodom upozorniť na problémy, ako sú pracovné príležitosti, hlasovacie právo, násilie so zbraňami, práva žien a imigračné reformy. V prejavoch zaznela pochvala za pokrok, ktorý USA v posledných 50 rokoch urobili a ktorého vrcholom bolo zvolenie prvého černošského prezidenta.
Rečníci tiež upozornili, že aj po toľkých rokoch pokračujú útoky na ľudské práva a pretrváva rasová diskriminácia. Vlna kritiky sa vzniesla najmä na nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý rozhodol vymazať dôležité antidiskriminačné ustanovenia zo zákona o hlasovacích právach. Prijatie tohto ustanovenia v roku 1965 znamenalo zásadný zlom v boji Afro-Američanov za rovnoprávnosť. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vyhádzal zo 40 rokov starých údajov a nebral do úvahy pokrok v rasovej otázke.
Na pochode 28. augusta 1963 sa zúčastnilo štvrť milióna ľudí. V rovnaký deň a na rovnakom mieste pri Lincolnovom pamätníku ako King má tento rok prehovoriť americký prezident Barack Obama.
Martin Luther King patrí medzi najvýznamnejších bojovníkov za ľudské práva a rasovú rovnoprávnosť v Spojených štátoch. V roku 1964 dostal Nobelovu cenu za mier. O štyri roky neskôr bol vo veku 39 rokov zavraždený.