V blížiacich sa nemeckých parlamentných voľbách bude kandidovať za Kresťanskodemokratickú úniu (CDU) kancelárky Angely Merkelovej. Giousoufová sa môže stať prvou moslimkou za túto stranu, ktorá obsadí poslanecké kreslo.
Christoph Purps, jeden z členov CDU, zdôraznil, že vierovyznanie nepovažuje za podstatné: „V súčasnosti sa v našej strane nepýtame človeka, či je katolík alebo protestant a som pevne presvedčený, že o niekoľko rokov sa nebudeme dokonca vypytovať ani na náboženstvo,“ povedal pre stanicu Deutsche Welle.
Giousoufová, ktorá kandiduje vo volebnom obvode Hagen, dúfa, že kresťanským demokratom priláka nových voličov. „V kampani chcem získať aj hlasy prisťahovalcov. Ako mladá, ktorá sa zaujíma o dianie, už môžem zvíťaziť,“ poznamenala 35-ročná politička pre noviny Handelsblatt.
Nováčikov s imigrantskými koreňmi CDU v svojich radoch potrebuje. „Podľa jednej analýzy plánujú odovzdať svoj hlas tejto strane 4 percentá moslimských voličov,“ upozornil Handelsblatt. Je to až deväťnásobne menej v porovnaní s popularitou sociálnej demokracie v tomto voličskom tábore.
Giousoufovú podporilo za poslaneckú kandidátku 53 z 81 delegátov CDU. Kresťanskí politici si ju osvojili, ale ako to vidí ona ako moslimka? „Pre mňa je rozhodujúce, že viera zohráva vo všeobecnosti významnú úlohu v CDU,“ povedala pre denník Ruhr Nachrichten. Z jej slov pre Deutsche Welle sa dá nájsť príklad, čo tým myslela: „Nábožne založení ľudia bez ohľadu na svoju vieru majú totožné záujmy. Nemeckí moslimovia rovnako aj nemeckí kresťania chcú mať náboženskú výchovu v školách. Strana zelených, naopak, požaduje hodiny etiky.“
Kým v CDU je Giousoufová so svojím pôvodom prvou lastovičkou, sociálna demokracia už má skúsenosti s moslimkou v dôležitej funkcii. Aydan Özoguzová, ktorá má 46 rokov, je od decembra 2011 podpredsedníčkou najsilnejšej opozičnej strany (na zjazde ju podporilo až 89 percent delegátov). Jej tureckí rodičia sa usadili v Nemecku pred vyše polstoročím, živili sa dovozom orechov z rodnej krajiny.
Özoguzová, ktorá je od roku 2009 členkou parlamentu, považuje za jednu z hlavných úloh snahu o začlenenie prisťahovalcov do nemeckej spoločnosti. Sama môže poslúžiť ako príklad – veď ako veriaca moslimka je vydatá za pobožného katolíka, s ktorým má 10-ročnú dcéru. Pokiaľ ide o jej politické plány, sústreďuje sa napríklad na to, aby deti prisťahovalcov boli úspešnejšie vo vzdelávacom systéme.
Ľudia s imigrantským pozadím, ktorí dokážu osloviť voličov, môžu znamenať pre politické strany nepochybne prínos. Veď v Nemecku má volebné právo až 5 miliónov osôb s prisťahovaleckou minulosťou (či už priamo alebo ako potomkovia tých, čo sa v tomto 80-miliónovom štáte usídlili).