USA pripravujú krátkodobý útok s dlhodobými následkami

Podľa americkej NBC News vraj už vo štvrtok. Teda ešte skôr, ako inšpektori OSN zistia, kto skutočne stál za plynovým útokom z 21. augusta v damaskej štvrti Guta kontrolovanej vzbúrencami. A podľa britského šéfa diplomacie Villiama Haguea to bude aj bez „požehnania“ BR OSN.

„USA a ich spojenci už zašli priďaleko vo svojich vyhláseniach, aby teraz cúvli,“ cituje agentúra RIA Novosti Alexeja Puškova, šéfa zahraničného výboru ruského parlamentu. Skôr ako samotné uskutočnenie útoku zvonku sa čoraz častejšie hovorí o jeho forme. Má trvať okolo dvoch dní a vraj ho uskutočnia z úctyhodnej vzdialenosti.

„Odpáliť 30 – 40 rakiet s plochou dráhou letu Tomahawk nie je problém. Tým je otázka, ako vysvetliť stratégom, že to pomôže záujmom USA,“ cituje Foreign Policy Chrisa Harmera z Institute for the Study of War, jedného z krstných otcov myšlienky cielených úderov. Podľa neho taktické kroky bez spojenia so strategickými úlohami sú obyčajne nezmyselné a často sú kontraproduktívne. "Jastrabom“ v Kongrese USA sa myšlienka cielených útokov, v Iraku charakterizovaných ako chirurgické, zapáčila. Najmä preto, lebo nesúhlasia s plánom generála Martina Demseyho, ktorý je založený na širokej účasti amerických ozbrojených síl a miliardových výdavkoch. Háčik je v tom, že aj samotný Harmer pochybuje o efektivite „cielených úderov“. Navyše, ak ide o tzv. napomenutie a postrašenie režimu Bašára Asada za údajné použitie chemickej zbrane. Harmer zároveň spochybnil aj prípadný plán „chirurgických“ úderov proti predpokladaným miestam skladov s chemickým materiálom.

„Ak to už Asad neurobil, tak materiál ešte premiestni na mnohé miesta,“ domnieva sa Harmer. Práve na operatívnu zmenu dislokácie strategických objektov doplatil napríklad Izrael, ktorý podľa Tel Avivu bombardoval továreň na výrobu chemických bojových látok. Lenže, ako sa neskôr ukázalo, v čase tesne pred útokom sa podarilo Sýrčanom ukryť „ciele“ v podzemných krytoch. Toľko skloňovaný trest vo forme krátkodobého útoku na sýrske strategické objekty sa čoraz viac nepozdáva mnohým odborníkom. Ich reakcia sa dá zhrnúť do konštatovania, podľa ktorého použitie sily, aj krátkodobé, iba zhorši už aj tak napätú atmosféru na Blízkom a Strednom východe. „Navyše ešte viac zblíži Moskvu s Damaskom a Teheránom,“ povedal v rozhovore pre Le Nouvel Observateur Denis Boshar, niekdajší vysokopostavený diplomat na ministerstve zahraničia v Paríži. Slová Williama Haguea o pripravenosti Londýna zaútočiť považuje preto za vypustenie pokusného balónika.

Utorkové pokračujúce sťahovanie ruských občanov zo Sýrie však spomínaný „balónik“ nepripomína. Sýrski vzbúrenci citovaní agentúrou Reuters tvrdia, že útok sa uskutoční najneskôr v nedeľu. Zároveň informovali, že Američanom poskytli zoznam jedenástich strategických cieľov. Sú medzi nimi napríklad vojenské letecké základne v Meze a v Damasku, raketová základňa Kutejfa ležiaca severne od metropoly, ako aj základňa 4. mechanizovanej divízie Mahera Asada. Informácia mala zaznieť v kuloároch nedávneho rokovania Priateľov Sýrie v Istanbule. V tejto súvislosti vyznievajú slová jedného z opozičných lídrov prinajmenšom nedôveryhodne. Podľa neho vraj "opozícii tlmočili, že okrem výstrahy pred ďalším použitím chemickej zbrane režimom Asada, má útok za úlohu získať čas na mierové rokovania v Ženeve“. Pritom nie je tajomstvom, že práve vzbúrenci doteraz svoju účasť na rokovaní bez predchádzajúcich podmienok nepotvrdili. Informoval o tom napokon v utorok aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov na mimoriadnej tlačovej konferencii v Moskve.