Linka vznikla ako reakcia na kubánsku krízu v roku 1962, ale funguje dodnes. Aj keď si mnoho ľudí myslí, predovšetkým na základe filmov, že ide o dva červené telefóny, nešlo o telefónnu linku. Najprv fungovala ako ďalekopis, od roku 1985 ako fax a teraz ako e-mail. Rovnako tak terminál horúcej linky nebol dlho v Bielom dome, ale na ministerstve obrany v Pentagone. V sídle amerických prezidentov je druhý terminál až od roku 1978.
Prvé spojenie bolo nadviazané 30. augusta 1963. Prvý americký skúšobný odkaz tvorila veta obsahujúca všetky písmená abecedy a číslice: The quick brown fox jumped over the lazy dog 's back 1234567890 (Rýchla hnedá líška preskočila chrbát lenivého psa 1234567890). Sovieti vraj odoslali oveľa dlhší farbistý text opisujúci západ slnka nad Moskvou.
Komunikáciu umožňoval podmorský kábel položený v roku 1956. Ako záložný systém bolo rádiové spojenie cez základňu v Maroku. Zriadeniu horúcej linky predchádzala v roku 1962 kríza okolo jadrových rakiet, ktoré Sovietsky zväz umiestnil na Kube. Svet sa vtedy ocitol na pokraji potenciálne katastrofálneho vojnového konfliktu, ale aj preto, že obe strany konfliktu mali len obmedzené prostriedky vzájomnej komunikácie. Napríklad odovzdanie jedného odkazu vtedajšieho šéfa sovietskej komunistickej strany Nikitu Chruščova prezidentovi Johnovi Kennedymu trvalo až 12 hodín.
Obe strany sa následne dohodli, že potrebujú rýchlu komunikáciu pre prípad ďalšej krízy. Vzájomná podozrievavosť sa však nevytratila, takže šifrovacie stroje pre linku vyrobili v neutrálnom Nórsku. Od začiatku 90. rokov spolu americký a ruský prezident hovoria často telefonicky, ale pôvodná zabezpečená horúca linka zostala v prevádzke. Obsluha tiež preveruje jej funkčnosť každú hodinu.
John Kennedy horúcu linku už nevyužil, no Američania vďaka nej neoficiálne informovali na jeseň 1963 Sovietsky zväz o okolnostiach atentátu na prezidenta. Prvýkrát bola oficiálne využitá v roku 1967 počas šesťdňovej vojny na Blízkom východe. Americkí prezidenti Richard Nixon a James Carter komunikovali v 70. rokoch so šéfom sovietskych komunistov Leonidom Brežnevom pri konflikte medzi Indiou a Pakistanom v roku 1971, počas ďalšej vojny medzi Izraelom a arabskými krajinami v roku 1973 a údajne aj pri sovietskej invázii Afganistanu v roku 1979.