Proti bolo aj mnoho poslancov z jeho vlastnej strany. Cameron prehral hlasovanie o vojne v dolnej komore o 13 hlasov, v pomere 285 ku 272 hlasom.
Podľa britského politológa Philipa Cowleyho, ktorého citovala agentúra Bloomberg, sa niečo podobné nestalo už veľmi, veľmi dávno. Naposledy parlament neschválil britskému premiérovi vojenskú akciu v roku 1782, čím ukončil americkú vojnu o nezávislosť.
Cameron by mohol ísť do konfliktu aj tak. Vyhlásil však, že bude rešpektovať vôľu dolnej komory. "Je mi jasné, že britský parlament, odrážajúc názory ľudí, nechce vidieť britský vojenský zásah. Pochopil som to a vláda sa podľa toho bude správať,“ uviedol po hlasovaní Cameron.
"Je to preňho značný úder,“ komentoval pre Pravdu hlasovanie Bill Jones, politológ z Liverpool Hope University. "Ukazuje to, že Cameron si nebol celkom vedomý toho, čo si myslí jeho strana a už vôbec nie, aká nálada vládne v spoločnosti. Podľa prieskumov len asi 11 percent Britov je jednoznačne za vojenský zásah v Sýrii,“ pripomína Jones.
Británia patrí k najostrejším kritikom režimu Bašára Asada. Spolu s Francúzskom tlačila na zrušenie európskeho zbrojného embarga, aby sa k sýrskym povstalcom mohli ľahšie dostať zbrane. Po údajnom chemickom útoku z 21. augusta pri Damasku sa zdalo, že sa Londýn rýchlo zapojí do vojenského zásahu proti Sýrii. Hlasovanie však situáciu zmenilo.
Premiér Cameron tvrdí, že si je istý, že americký prezident Barack Obama chápe situáciu. "Nemyslím, že by to malo byť otázkou nejakého ospravedlňovania sa,“ citoval britského premiéra denník USA Today.
Predsedu vlády do istej miery dostihli dozvuky irackej vojny z roku 2003. Vtedy sa do nej Británia zapojila pod vedením premiéra Tonyho Blaira aj s tým, že Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia. Po invázii sa však ukázalo, že to nie je pravda.
Ďalší Cameronovov problém je, že čelí opozícii vo vlastnej strane. Euroskeptické krídlo žiada rýchle referendum o tom, či má Británia zostať v Európskej únii.
"Pre Camerona ako lídra je to určite zlá situácia. Aby mohol riešiť veci v zahraničnej politike, potreboval by na to podporu opozície. Určite to však neznamená, že by v dohľadnom čase rezignoval. Aj jeho kritici vyčkávajú na voľby. Ich prístup je: Nechajme urobiť Camerona ťažkú prácu a potom po ňom pôjdeme,“ vysvetľuje pre Pravdu politológ Robin Pettit z Kingstonskej univerzity.
Podľa experta na britskú politickú scénu Marka Shepharda by však premiér nemal vidieť veci celkom čierno. "V skutočnosti môže byť toto hlasovanie pre Camerona úľavou. Rozhodnutie bolo na parlamente a ten bude znášať dôsledky. Nie ako v prípade Iraku premiér, teda Blair. Okrem toho všetci majú obavy, aké náklady a dôsledky by sme museli znášať, keby sme sa zapojili,“ povedal pre Pravdu Shephard. "A toto rozhodnutie dokonca môže vnímať verejnosť ako plus pre Camerona. Vždy predsa nariekame, že politici nás nepočúvajú,“ tvrdí politológ z univerzity v Strathclyde.