Obec Oradour-sur-Glane, kde v júni 1944 nacisti spáchali masakru na civilistoch, sa v stredu stala svedkom historického gesta. Joachim Gauck sa zapísal do dejín ako prvý nemecký prezident, ktorý navštívil dejisko tohto hororu.
Esesácka divízia Das Reich najprv zhromaždila civilistov na námestí. Bolo to pod zámienkou, že si chce overiť ich totožnosť. Nacisti potom mužov nahnali do stodôl a ženy s deťmi zamkli v kostole. Svätostánok podpálili. „Jedna zúfalá skupina prerazila dvere sakristie. Keď to Nemci zbadali, strieľali do nich. Jedna z guliek zabila moju dcéru,“ svedčila po skončení vojny Rouffancheová.
V hustom dyme sa odbehla skryť za oltár a zbadala tri okienka. Cez najväčšie preliezla. Z výšky takmer troch metrov zoskočila do záhrady. „Všimla som si, že ma nasledovala žena s dieťatkom. Lenže esesáci začuli plač bábätka, a tak ich zastrelili,“ povedala Rouffancheová. Ďalších 24 hodín prečkala v kríkoch, kým nacisti neopustili obec.
Gauckovi rozprával o masakre 88-ročný Hébras – jeden z hŕstky tých, čo sa vtedy zachránili (z piatich žijú ešte traja). Môžu hovoriť o zázraku. Esesáci spustili guľometnú paľbu na mužov v stodole a potom ju podpálili. Predtým ešte zasypali výstrelmi každého, kto sa hýbal v smrteľnom kŕči. „Prežil som pod mŕtvolami ako pod štítom. Oheň bol pritom taký silný, že mi takmer spálilo hlavu a jedno rameno,“ spomínal v jednom rozhovore pre francúzske médiá. Utrpel aj ďalšie zranenia – guľky mu trafili stehno a zápästie.
Hébras robil sprievodcu hroznými dejinami, držiac sa za ruku s Gauckom a s francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom. „Pripomenulo to historické gesto niekdajších lídrov oboch štátov Helmuta Kohla a Françoisa Mitterranda, keď sa chytili za ruky roku 1984 neďaleko Verdunu, kde sa odohrali najstrašnejšie boje počas prvej svetovej vojny,“ podotkol portál novín Le Figaro.
Stopy po masakre v Oradour-sur-Glane boli príšerné. „Podarilo sa určiť totožnosť iba desatiny obetí,“ zdôraznil denník Libération v súvislosti so zhorenými mŕtvolami. Francúzsky líder generál Charles de Gaulle po vojne rozhodol, že ruiny v obci zostanú ako svedectvo nacistických zločinov.
Masakra v Oradour-sur-Glane (10. 6. 1944)
- Esesácka divízia Das Reich zavraždila vo francúzskej obci 642 ľudí vrátane 247 žien a 205 detí mladších ako 15 rokov.
- Mužov nahnali do stodôl a do nôh im strieľali z guľometov, aby dlhšie trpeli pri zomieraní. Potom na nich nahádzali seno a podpálili ho. (Piatim mužom sa podarilo zachrániť.)
- V kostole, kde zamkli ženy s deťmi, odpálili zápalnú bombu. Keď sa snažili cez okná uniknúť pred ohňom a hustým dymom, zahynuli pri guľometnej paľbe. (Prežila jedna žena, ktorá preliezla malým oknom v zadnej časti kostola a skrývala sa v kríkoch, kým esesáci neodišli.)
V Oradour-sur-Glane zriadili múzeum. Záujem je výrazný. „Ročne prijmeme 1 200 skupín, 40-tisíc školákov a 300-tisíc návštevníkov,“ povedal pre portál JOL Press riaditeľ múzea Richard Jezierski.
Nacisti si túto obec zrejme vybrali za terč omylom. Mali informáciu, že francúzski odbojári zajali jedného z esesáckych veliteľov Helmuta Kämpfeho. Zadržiavať ho mali v obci Oradour-sur-Vayres, ktorá sa nachádza neďaleko Oradour-sur-Glane. Podobnosť názvov spôsobila zámenu a obeťou pomsty sa stala iná dedina.