Nové obavy z choroby šialených kráv

Podľa zistení poľskej spravodajskej televízie TVN 24 totiž časť farmárov môže kŕmiť hovädzí dobytok múčkou, ktorá má pochádzať z kafilérie a vyrába sa tak z uhynutých kráv. Používať pre hovädzí dobytok ako krmivo akúkoľvek mäsovokostnú múčku je v EÚ po škandále s BSE zakázané. Poľskí reportéri však dokázali, že múčku je možné od zamestnancov kafilérie kúpiť. Prevádzku okamžite zatvorili a v krajine už vo veci konajú orgány činné v trestnom konaní. Ako dlho pokútny obchod fungoval a či sa mohli cez mäso nakaziť aj ľudia, nie je jasné. Na Slovensku sa však smrteľné prípady na BSE zatiaľ nezaznamenali.

„Kontroly prebiehajú cielene a v súvislosti s týmto prípadom sa zameriame na krmivá dovážané z Poľska,“ povedal Jozef Bíreš, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR. Prípadné sťahovanie poľského hovädzieho z pultov slovenských obchodníkov by nastalo až v prípade oficiálneho potvrdenia poľských fariem používajúcich mäsovokostnú múčku ako kŕmnu zmes. V takomto prípade by ľudia dostali späť svoje peniaze za kúpu rizikového mäsa.

Slováci pritom poľskú hovädzinu jedia. „Z Poľskej republiky v roku 2012 sa doviezlo hovädzie mäso čerstvé, chladené alebo mrazené v celkovom objeme 1 753 ton za 8,8 milióna eur,“ uviedol Peter Hajnala z ministerstva pôdohospodárstva. Jeden Slovák v priebehu roka zje 3,8 kilogramu hovädzieho mäsa. Štatisticky má tak spotrebiteľ 8,7-percentnú šancu na konzumáciu hovädzieho mäsa dovezeného z Poľska. „Slovensko na základe úspešnej kontroly patrí medzi krajiny s najnižším rizikom nakazenia sa chorobou šialených kráv,“ ubezpečil Bíreš.

Poľské mäso by bolo nebezpečné len v prípade, ak bol tamojší dobytok kŕmený mäsovokostnou múčkou z kráv uhynutých práve na chorobu šialených kráv. „V samotnom mäse sa prítomnosť mäsovokostnej múčky nedá zistiť,“ upozornil Bíreš. Inšpektori sa preto zameriavajú na kontrolu kŕmenia dobytka, bitúnkov a náhodné vzorky sa odoberajú aj z mäsa nachádzajúceho sa priamo na pultoch v obchodoch. Štátni veterinári v žiadnom prípade nedokážu skontrolovať všetky farmy a zameriavajú sa hlavne na podania od ľudí.

„Za dvanásť rokov som sa s kontrolou zameranou na chorobu šialených kráv nestretol. Naši poľnohospodári by určite neriskovali svoje dobré meno kŕmením dobytka mäsovokostnou múčkou. Na Slovensku sa niečo také určite nedeje,“ povedal Matúš Kohút, výkonný riaditeľ Zväzu chovateľov slovenského strakatého dobytka. V tomto združení pôsobí 120 slovenských chovateľov a spoločne chovajú približne 30-tisíc kráv. Kohút najlepšiu ochranu pred nekvalitným mäsom vidí v kupovaní mäsa priamo od farmárov. „Ja si hovädzie mäso nakupujem priamo od chovateľov. S istotou viem, čo kravy jedia a mäso stojí v rozmedzí od štyroch do piatich eur za kilogram,“ pokračoval Kohút. V Európskej únii je zakázané kŕmenie hovädzieho dobytka mäsovokostnou múčkou len v prípade prežúvavcov. „Ošípané i kurence sa mäsovokostnou múčkou môžu stále kŕmiť a zakázaný je len kanibalizmus,“ spresnil Bíreš. Ošípané tak môžu konzumovať len mäsovokostnú múčku z kureniec a naopak. „Mäsovokostná múčka je totiž cenným zdrojom bielkovín zabezpečujúcim zdravý vývoj zviera,“ vysvetlil Bíreš.

V prípade kráv sa dajú chýbajúce bielkoviny nahradiť kŕmením drahšou sójou. Na porovnanie – na internete nie je problém na Slovensku kúpiť 5 kíl mäsovokostnej múčky za 5 eur, kým rovnako ťažký balík čínskej sóje stojí 9,44 eura. Denník Pravda zavolal aj jednému predajcovi mäsovokostnej múčky na Slovensku. Ten nemal problém s odpoveďami, ale s uverejnením mena a priezviska nesúhlasil. „Ľudia si odo mňa mäsovokostnú múku kupujú hlavne ako návnadu na ryby. Ak mám byť úprimný, nijako nekontrolujem, či ju nepoužijú aj na niečo iné, a to, že ňou nekŕmia dobytok, je hlavne na ich morálnych hodnotách,“ uzavrel.

V susednom Poľsku škandál rozbehla miestna televízia TVN 24, ktorej reportéri dokázali mäsovokostnú múčku kúpiť vydávajúc sa za farmárov zameraných na chov dobytka. Ich informátor v reportáži tvrdil, že časť poľských farmárov takouto múčkou kŕmi svoj dobytok práve pre výrazne nižšiu cenu v porovnaní so sójou. Reportéri danej televízie už odhalili aj to, že v poľskí farmári hydinu dopovali antibiotikami. Takúto hydinu našli naši veterinári následne v jednej predajni v Poprade. Škandál vyvolal diskusiu o zákaze dovozu poľskej hydiny, ale kauza neskôr utíchla.