Potvrdil to vo štvrtok rektor univerzity Ole Petter Ottersen. Tá ešte v auguste neprijala vraha desiatok ľudí na diaľkové štúdium, no nakoniec vyhovela jeho následnej žiadosti o štúdium vybraných predmetov. Pravicový radikál však nebude môcť opustiť priestory svojej cely a nebude mať ani prístup na internet. Ako však povedal riaditeľ väznice Karl Gustav Knutsen, kde radikála zadržiavajú, „nórske právo uznáva práva väzňov na prácu a štúdium“.
Osloská univerzita v auguste odmietla Breivikovu prihlášku pre nedostatočné vzdelania. Extrémista totiž nikdy nedokončil strednú školu. Svoje vzdelanie sa však pokúsil demonštrovať vo svojom manifeste, ktorý zverejnil tesne pred podniknutím svojich útokov a zabitím takmer 80 ľudí. Na 1500 stranách cituje rôznych odborníkov a vzdelancov a snaží sa dokázať škodlivosť multikulturalizmu pre Európu, ktorá podľa neho „musí zastaviť islamskú inváziu“. Krajne pravicový radikál zároveň deklaroval, že štúdiu venoval viac ako 16-tisíc hodín.
Nórsko si pred takmer dvoma mesiacmi pripomenulo druhé výročie Breivikových masových vrážd. Najprv odpálil nálož v aute zaparkovanom pred vládnou budovou v Osle a následne oblečený v policajnej uniforme zamieril na 40 kilometrov vzdialený ostrov Utöya, kde postrieľal 69 mladých ľudí. Samozvaného bojovníka proti moslimom v auguste 2012 uznali vinným z terorizmu a úkladných vrážd. Radikál bol odsúdený na maximálny trest 21 rokov väzenia, ktorý mu však môžu opakovane predlžovať o päť rokov, kým bude považovaný za nebezpečného pre spoločnosť. V cele tak môže až do konca života. Breivik sám nad svojimi činmi nikdy neprejavil ľútosť a označil ich za „kruté, ale nevyhnutné na zabránenie moslimskej invázie do Nórska a Európy“