Figeľ pozval strany na rokovanie o ochrane manželstva

Predseda KDH Ján Figeľ pozval listom predsedov parlamentných strán na rokovanie o návrhu ústavného zákona o ochrane manželstva.

15.09.2013 11:20
Ján Figeľ Foto: ,
Predseda KDH Ján Figeľ.
debata (3)

Spolu s predsedami strán pozýva aj predsedov poslaneckých klubov. Ako povedal Figeľ, na rokovaní chce KDH predstaviť konkrétny návrh, rokovať o jeho obsahu a konečnej podobe. „V posledných rokoch čelí manželstvo novým politickým a ideologickým tlakom na zmenu definície manželstva, alebo jeho výlučného postavenia. KDH chce preto posilniť právnu ochranu manželstva vo forme ústavného zákona,“ povedal. Podľa hnutia by sa takýto návrh mal týkať definície a jedinečnosti manželstva ako zväzku muža a ženy a obhajoby týchto princípov v rámci medzinárodného prá­va.

KDH chce iniciovať diskusiu o prijatí ústavného zákona o ochrane manželstva. „Sme presvedčení, že NR SR je pôdou, kde by sa mala ukotviť ústavná ochrana tejto inštitúcie. Verím, že nájdeme zhodu s ostatnými stranami,“ povedal cez týždeň predseda KDH Ján Figeľ.

Návrh ústavného zákona o ochrane manželstva však KDH už raz do parlamentu predložilo. Stalo sa tak po odchode kresťanských demokratov z vlády vo februári 2006. Zákon vtedy tvorili štyri články, ktoré definovali manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy. Zákon zakazoval uzavrieť akýkoľvek iný zväzok spôsobom, ktorým sa podľa slovenských zákonov uzatvára manželstvo a priznať mu rovnakú ochranu. Politikov návrh hnutia mal zaväzovať, aby pri dohadovaní medzinárodných zmlúv alebo pri vystupovaní v zahraničí manželstvo chránili. Ochrana manželstva sa mala premietnuť aj do daňových, dôchodkových a sociálnych zákonov.

Právnik: Ústavná ochrana manželstva by nezmenila právny stav

V prípade prijatia ústavného zákona o ochrane manželstva by podľa Mareka Šmida z Ústavu pre právne otázky náboženskej slobody nešlo o žiadnu zmenu v slovenskom právnom poriadku, len o jeho výrazne stabilizačný prvok. Ako povedal, táto stabilizácia, ak bude vyjadrená ústavnou väčšinou v Národnej rade Slovenskej republiky, potvrdí slovenské kultúrne východiská v zneisťovanej a extrémne názorovo rozdelenej Európe na úrovni, ktorú možno považovať za vlastný prístup.

Podľa neho by išlo o názor civilizačne vyspelého štátu v jednej z najdôležitejších oblastí života, s vážnymi individuálnymi a spoločenskými, ale aj ekonomickými účinkami. „Medzinárodné právo i právo Európskej únie tento krok dovoľuje, o čom napokon svedčí aj to, že potvrdzuje súčasný právny stav na Slovensku,“ povedal.

Ak by sa slovenský zákonodarný orgán podľa Šmida z nejakých príčin obával potvrdiť súčasný zákonný stav aj na vyššej právnej úrovni, mohla by vzniknúť otázka stability príslušnej súčasnej zákonnej úpravy. „Ale to už samozrejme závisí od rozhodnutia ľudom poverených zástupcov, teda dosiahnutia, či nedosiahnutia politického konsenzu v otázke, ktorá, treba podotknúť, ďaleko presahuje akékoľvek skupinové záujmy a ponúka Slovensku vlastnú cestu s využitím preň typických individuálnych i spoločenských hodnôt,“ zdôraznil.

Šmid upozornil, že zmluvné strany Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika, a to aj v súlade s kompetenciami a právom Európskej únie, majú v zásade právnu voľnosť v úpravách týkajúcich sa manželských a rodinných záležitostí. Túto skutočnosť potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

„Slovenskej republike teda nič nebráni prijatiu ústavnej úpravy na základe rozhodnutia kvalifikovanej väčšiny poslancov parlamentu, ktorá určitým spôsobom definuje a formuluje ochranu manželstva a rodiny, a to rôznym spôsobom, aj tak, ako je to napríklad v Poľsku a Lotyšsku, či Rusku a Ukrajine. Takáto ústavná úprava má v medzinárodnom a európskoprávnom prostredí rozhodujúcu právnu stabilitu, pretože sa považuje za najvyššiu a základnú normu štátu,“ uviedol.

Šmid predpokladá, že právna norma o ochrane manželstva zadefinuje manželstvo a rodinu. „Ak by mala byť prijatou v súlade s dikciou platného slovenského zákona o rodine z roku 2005, pravdepodobne by manželstvo definovala tak ako doposiaľ, teda ako zväzok muža a ženy, ktorého hlavným účelom je založenie rodiny a riadna výchova detí, pričom rodina založená týmto manželstvom je základnou a všestranne chránenou bunkou spoločnosti a rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním muža a ženy,“ dodal Šmid.

3 debata chyba
Viac na túto tému: #manželstvo #KDH #Figeľ