V súlade s očakávaniami tak potvrdil možnosť ukončenia dlhoročného nepriateľstva, o čom krátko pred ním hovoril na pôde OSN aj Obama. Súčasťou Rúháního prvého prejavu pred zahraničnými lídrami po nástupe do funkcie bolo aj ubezpečenie, že islamská republika pre zvyšok sveta nepredstavuje „absolútne žiadnu hrozbu“ a tamojší jadrový program slúži na „výlučne mierové“ účely. Nový prezident zároveň odsúdil sankcie uvalené medzinárodným spoločenstvom na jeho krajinu. Rúháního slová vzápätí skritizoval premiér znepriateleného Izraela Benjamin Netanjahu, podľa ktorého boli „cynické“ a „plné pokrytectva“.
Iránsky prezident sa s Obamom nakoniec nestretol
Obama vystúpil v rámci zasadnutia Valného zhromaždenia OSN niekoľko hodín pred Rúháním, ktorému dokonca údajne ponúkol osobné stretnutie, čo sa však nakoniec nepodarilo. Americký líder vyjadril záujem o „zmysluplnú dohodu“ s Iránom, ak sa bude snažiť rozptýliť obavy týkajúce sa jeho jadrového programu. Rúhání zasa povedal, že ak Obama odmietne „krátkozraké záujmy vojnychtivých nátlakových skupín, bude možné dospieť k rámcu pre urovnanie sporov“. „Jadrové zbrane a iné zbrane hromadného ničenia nemajú miesto v bezpečnostnej a obrannej doktríne Iránu a odporujú nášmu základnému náboženskému a etickému presvedčeniu,“ dodal iránsky prezident. Sporné obohacovanie uránu, ktoré by mohlo slúžiť na vojenské účely, je pritom predmetom štyroch súborov sankcií uvalených na krajinu Bezpečnostnou radou OSN. Podľa Rúháního je však len „ilúziou, že mierovú povahu jadrového programu je možné zabezpečiť jeho obmedzovaním prostredníctvom nezákonného nátlaku“.
Netanjahu neverí Rúháního vyhláseniam
Netanjahu na Rúháního prejav zareagoval v stredu vyhlásením, v ktorom poukázal na jeho „pokrytectvo“. Rúhání totiž „hovoril o ľudských právach, hoci sa iránske sily podieľajú na rozsiahlom zabíjaní nevinných civilistov v Sýrii“. Netanjahu tiež tvrdí, že zatiaľ čo prezident na pôde OSN odsúdil terorizmus, iránsky režim ho „využíva v desiatkach krajín sveta“. Tvrdenia o mierovej povahe jadrového programu zasa označil za súčasť stratégie, ktorou chce Irán získať čas na pokročenie v oblasti jadrového zbrojenia. Islamská republika je úhlavným nepriateľom Izraela, ktorý rovnako ako jeho západní spojenci tamojší režim obviňuje zo snahy získať jadrový arzenál. Izrael je pritom označovaný za jedinú jadrovú veľmoc na Blízkom východe, čo však tamojší predstavitelia odmietajú oficiálne priznať.