To predchádzajúce sa konalo iba niekoľko mesiacov pred vypuknutím krvavej vojny, ktorá si v rokoch 1992 až 1995 vyžiadala stotisíc životov a dva milióny ľudí vyhnala z domovov. Z päť miliónov vytlačených hárkov, s ktorými majú sčítací komisári odvčera celé dva týždne klopať na brány obydlí, zostane veľa nevyplnených. Celoštátna Štatistická agentúra predpokladá, že Bosna má dnes iba 3,8 milióna obyvateľov, o šesťstotisíc menej než pred vojnou.
Cenzus, ktorého predbežné výsledky majú byť známe v polovici januára, by mal vniesť viac svetla do toho, ako vojna zmenila demografický obraz tejto bývalej juhoslovanskej republiky. Pri poslednom sčítaní ľudu v roku 1991, v predvečer rozpadu Juhoslávie, sa zo 4,4 milióna obyvateľov 43,5 percenta prihlásilo k moslimskej národnosti, 31,2 percenta k srbskej a 17,4 percenta k chorvátskej.
Moslimov, ktorých medzičasom ústava premenovala na Bosniakov, je v krajine rozdelenej na srbskú a bosniacko-chorvátsku časť podľa všetkého stále najviac. Či sa to prejaví aj vo výsledkoch sčítania, je však otázne. Vzhľadom na povojnový ústavný model, ktorý prideľuje kľúčové posty a úrady podľa etnických kvót predstaviteľom troch štátotvorných národov, panuje preto medzi politickými elitami značná nervozita.
„Kampaň pred cenzom pripomínala predvolebnú hystériu,“ povedal pre rádio Slobodná Európa banjalucký psychológ Srdjan Puhalo. „Toto je sčítanie obyvateľov, občanov Bosny a Hercegoviny, a nie Srbov, Chorvátov a Bosniakov. Miestni politici a náboženskí hodnostári akoby svojich občanov považovali za debilov. Nedovolia im povedať, čím sú a rôznymi nátlakovými kampaňami ich chcú naučiť, že sú Srbi, Chorváti, Bosniaci či Eskimáci,“ dodal.
Z desiatok otázok, na ktoré majú občania odpovedať, sú popri národnosti najcitlivejšie jazyk a vierovyznanie. Občania sa k nim môžu podľa zákona prihlásiť slobodne. Vznikli však viaceré nadácie, ktorých našepkávanie ide podľa kritikov za hranice osvety. Jednu z nich – nazvanú Cenzus 2013, vedie bosniacky profesor Sanadin Lavič.
„Nikomu som nepovedal, že musí byť Bosniak,“ obhajoval sa Lavič vo vysielaní Slobodej Európy. „Ale ako občan tejto krajiny mám zákonom dané právo brániť názov bosniackeho národa a bosniackeho jazyka,“ dodal. Aj v mešitách po celej Bosne si moslimskí veriaci mohli vypočuť: „Našou vierou je islam. V sčítaní musíme povedať, že sme Bosniaci a náš jazyk je bosniacky.“
Lídri najväčšieho etnika Bosny majú najvážnejší dôvod obávať sa straty „ovečiek“. Veľa jeho príslušníkov sa totiž chystá označiť svoju národnosť po starom – Moslim, ako to robili od konca šesťdesiatych rokov, keď bosnianskych Slovanov vyznávajúcich islam komunistický režim takto oficiálne nazval. Iní sa zase mienia prihlásiť za Bosňanov, čo je označenie pre obyvateľov Bosny nezávisle od etnickej príslušnosti. A určite sa nájdu, najmä zo zmiešaných manželstiev, aj takí, ktorí o sebe uvedú, že sú Juhoslovania, ako to spravilo pri poslednom sčítaní až päť percent obyvateľov Bosny.