Zachrániť sa podarilo len 155 Afričanov, ktorí sa teraz nachádzajú v miestnom preplnenom utečeneckom tábore. Vybudovali ho pre 250 ľudí, teraz je tam ale 1 200 imigrantov.
Väčšina utečencov je príliš zmätená a vo veľkom šoku na to, aby hovorili o tom, čo zažili. Ako povedal tridsaťročný Germani Nagassi, na to, čo videl nikdy nezabudne. „Päť hodín sme plávali v mori. Aby sme sa vo vode udržali, používali sme mŕtve telá druhých ľudí. Nie je nič horšie. Bolo tam veľa detí, matka so štyrmi deťmi, matka s dojčaťom, všetci stratení v mori. Hlboko ma to zasiahlo, cítim sa hrozne,“ opísal situáciu Nagassi.
Prvé svedectvá približujú, ako mohlo dôjsť k tragédii, ktorá pochovala na dne Stredozemného mora toľko ľudí. Na lodi sa nachádzali stovky afrických migrantov – práve Lampedusa býva pre svoju blízkosť ich najčastejším cieľom. Tí, čo prežili, hovoria, ako strávili na palube lode 13 dní predtým, než sa motory plavidla viac ako kilometer od ostrova zastavili.
Talianska pobrežná stráž sa už stala terčom kritiky za to, že konala príliš pomaly a dosť dlho záchrannú akciu len nakrúcala, namiesto toho, aby zachraňovala. Osemnásťročný Hamid Mohammad popísal, že okolo nich preplávala talianska loď, ktorá videla, že majú problémy, ale neurobila nič. „Dvakrát nás obišli, a potom išli preč. Preto ľudia začali panikáriť,“ uviedol Mohammad.
Kapitán lode následne povedal pasažierom, aby zapálili svoje oblečenie a deky, aby pritiahli pozornosť záchranárov. „Zhromaždil nejaké oblečenie a obliečky a zapálili ich. Lenže sud s benzínom explodoval,“ dodal Mohammad. Oheň sa začal rýchlo šíriť a väčšina cestujúcich sa nahromadila na jednej strane lode, tá sa preto začala potápať.
Talianska pobrežná stráž sa kritike bráni s tým, že jej muži boli na mieste nešťastia 20 minút po tom, čo dostali prvý núdzový signál. „Keď nám o siedmej ráno zavolal rybár, ihneď sme začali zasahovať a koordinovať záchranné práce,“ hovorí hovorca pobrežnej stráže Filippo Marini.