Carter bol prezidentom v rokoch 1977 až 1981. V roku 1979 jeho krajina bojovala s energetickou krízou, ktorá prišla po revolučných udalostiach v Iráne. Carter však tvrdí, že za posledné desaťročia sa zhoršila kvalita života pre väčšinu Američanov, okrem malej hŕstky obyvateľov. Podľa neho to dokonca ohrozuje postavenie USA ako skutočnej superveľmoci.
"Aj najbohatší Američania by na tom boli lepšie, ak by všetci mali slušné ubytovanie a mohli by ho zaplatiť, keby mal každý dostatočný príjem, dokonca keby všetci mali prácu, aby boli dobrými kupujúcimi produktov, ktoré vyrábame,“ citovala AP Cartera.
Kritické slová exprezidenta sa podľa všetkého odrážajú aj v pohľade Američanov na ekonomiku. Údaje štatistického úradu ukazujú, že v roku 2012 takmer 50 miliónov obyvateľov USA žilo v chudobe, čo je viac ako 16 percent.
Podľa prieskumu, ktorý v júli 2013 zverejnil Brookingsov inštitút, si až 52 percent obyvateľov USA myslí, že ich generácia je na tom finančne lepšie, ako na tom bude nasledujúca. Približne 8 z 10 Američanov tvrdí, že súčasťou vládnej hospodárskej politiky by malo byť rozširovanie slobôd, nabádanie ľudí k väčšej zodpovednosti, ale aj podpora rovnosti a spravodlivosti. Gary Burtless z Brookingsovho inštitútu nie celkom súhlasí s Carterom. Podľa neho sa strednej vrstve od začiatku 80. rokov minulého storočia zlepšili mzdy aj životné podmienky. Podľa ekonóma, ktorý pracoval aj na americkom ministerstve práce, je však ekonomická nerovnosť vážnym problémom v USA. "Viditeľne sa zvýšila od konca 70. rokov,“ povedal Burtless pre Pravdu.
Aj súčasný čiastočný núdzový režim americkej vlády, ktorý platí od začiatku októbra, priamo vplýva na americkú ekonomiku. Už minulý týždeň v prieskume televízie CNN 46 percent malých podnikateľov tvrdilo, že cítia dosah toho, čo sa deje. Blíži sa pritom aj 17. október, dokedy je potrebné dosiahnuť dohodu o navŕšení daňového stropu. V prípade, že sa to nepodarí, najväčšia ekonomika na svete zamieri k bankrotu.
Demokrati a republikáni sa pritom stále nedokážu dohodnúť na tom, ako ďalej. Prví sa chystajú do konca týždňa predložiť v Senáte návrh na zvýšenie dlhového stropu, ktorý by pravdepodobne platil jeden rok. Podľa agentúry Bloomberg nie je vylúčené, že by tento krok podporili aj niekoľkí republikáni. To by vytvorilo tlak na Snemovňu reprezentantov, aby sa k podobnému zákonu tiež vyjadrila. Jej šéf, republikán John Boehner, tvrdí, že nechce bankrot. Zároveň však vraví, že nemá dostatok hlasov na to, aby nechal zvýšiť dlhový strop bez ďalších podmienok. Demokratický prezident Barack Obama ho vyzval, aby o tom nechal rozhodnúť kongresmanov. Televízia CBS tvrdí, že v snemovni len pár hlasov chýba na odsúhlasenie zvýšenia dlhového stropu.