„Nepristúpime na takú hanbu. Naša krajina neprijme takéto poníženie ľudskej dôstojnosti,“ vyhlásil šéf argentínskej diplomacie Hector Timerman, keď nesúhlasil s prevozom tela bývalého esesáckeho veliteľa.
Priebkeho mali pochovať v jeho dlhoročnom bydlisku Bariloche vedľa hrobu manželky. Rodák z Berlína niekoľko desaťročí unikal pred spravodlivosťou v Argentíne, kde sa živil ako hotelier. Keď odhalili, kto bol v minulosti, vydali ho v roku 1995 do Talianska. Priebke totiž velil oddielu, ktorý v marci 1944 povraždil 335 civilistov, vrátane 75 Židov. Masaker v Ardeatínskych jaskyniach bol odvetou za partizánsky útok proti esesáckej skupine. Odsúdili ho na doživotie, ale vzhľadom na zhoršený zdravotný stav mu umožnili, aby si trest odpykal v domácom väzení.
Prípad Priebkeho pritom vyvolal nielen silné emócie šéfa argentínskej diplomacie. Vojnový zločinec po svojej smrti rozvíril talianske politické vody. Jeho advokát Paolo Giachini zverejnil prepis rozhovoru s Priebkem, ktorý označil za jeho názorový závet. Pri čítaní sa rozum zastavuje. Preto je logické, že viaceré politické strany sa v Taliansku ozvali s opätovnou úvahou, aby sa vypracoval návrh zákona, ktorý bude trestať popieranie holokaustu.
Fanatický stúpenec nacizmu, ktorý klamal o dejinách – tak sa dá opísať dojem z takzvaného Priebkeho testamentu. Napríklad povedal, že neexistovali plynové komory v koncentrákoch. Hoci väzni umierali aj od hladu, tvrdil, že mali dobrú stravu. Napriek tomu, že to boli tábory smrti, vyhlásil, že slúžili iba na uzavretie nebezpečných ľudí, čo je bežný postup počas vojny.
Jeho antisemitizmus zvýrazňujú aj ďalšie slová: „Poslúžilo to Hollywoodu, aby nakrúcal filmy a z ich ziskov sa financoval Izrael,“ poznamenal o holokauste. Priebke bol aj počas života smutne známy tým, že nikdy neprejavil ľútosť za svoje zločiny.