Irán zase ústami ministra zahraničných vecí označil schôdzku za „novú fázu“ vzťahov medzi Teheránom a Západom. Podobné slová použil aj zástupca Británie, minister zahraničných vecí William Hague. „Diplomati začali po prvýkrát podstatnejšiu diskusiu s Iránom,“ vyhlásil. Rusko bolo však opatrnejšie, keď prostredníctvom zástupcu svojho ministerstva zahraničia Sergeja Rjabkova uviedlo, že „veci mohli dopadnúť aj lepšie“.
Ďalšie kolo rokovaní medzi Iránom a medzinárodným spoločenstvom o jadrovom programe islamskej republiky sa uskutoční 7. a 8. novembra v Ženeve. Rozhovory sa budú opäť konať vo formáte P5 +1 (piati stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN a Nemecko). Na čele rozhovorov stojí Európska únia zastúpená Ashtonovou. Teherán v utorok predložil medzinárodnému spoločenstvu svoje návrhy na odblokovanie rokovaní o jeho jadrovom programe, novinárov však s podrobnosťami nezoznámili.
Rokovania vo švajčiarskej Ženeve boli prvými, odkedy sa v auguste moci ujal nový prezident Hasan Rúhání, ktorý vyzval na intenzívnejší dialóg s cieľom zrušiť ekonomické sankcie uvalené na jeho krajinu. Líder islamskej republiky medzinárodné spoločenstvo opakovane ubezpečoval, že Irán pre zvyšok sveta nepredstavuje „absolútne žiadnu hrozbu“ a tamojší jadrový program slúži na „výlučne mierové“ účely.