Podľa nich americká Národná agentúra pre bezpečnosť (NSA) len v období od 10. decembra 2012 do 8. januára 2013 zdokumentovala viac ako 70 miliónov telefonických dát Francúzov. Americká spravodajská služba zachytila okrem iného aj milióny SMS. Denník sa pritom odvoláva na dokumenty zverejnené Edwardom Snowdenom, bývalým spolupracovníkom CIA, dnes žijúcim na úteku v Rusku, ktoré mu udelilo ročný azyl.
Francúzsko si v pondelok už predvolalo na koberec veľvyslanca USA v Paríži. „S novými komunikačnými technológiami sú samozrejme spojené potrebné pravidlá. A týka sa to všetkých krajín. Je preto nemysliteľné, aby nejaká priateľská, spojenecká krajina vykonávala špionáž proti Francúzsku či inej európskej krajine," neskrýval nevoľu minister vnútra Manuel Valls.
Prečo sa Snowden rozhodol „zaspievať“
Podľa samotného bývalého spolupracovníka CIA konal v národnom záujme Spojených štátov. Bolo to vzápätí po tom, čo odhalil obrovský počet programov sledujúcich používateľov internetu so strany NSA.
„Protizákonné tajné programy sú oveľa nebezpečnejšie ako odhalenie ich samotnej existencie,“ myslí si niekdajší spolupracovník NSA. Ako zdôraznil, rozhodnutie zverejniť informáciu o tajných programoch v ňom zrelo dlhšie. Ešte v čase, keď ako technický odborník pracoval na rezidentúre CIA v Ženeve.
Vraj nech nezavadzia
Už vtedy objavil Snowden viaceré slabé miesta v právnej oblasti programov, o čom informoval svojich šéfov. Odpoveďou mu bolo dôrazné odporúčanie, aby sa do toho neplietol a zbytočne nezavadzal. Práve spomínaná reakcia šéfov bola momentom, keď Snowden podľa jeho vlastných slov pochopil, že nemá cenu presvedčovať okolie o protizákonnom konaní. A tak išiel s pravdou von. Dnes priznáva, že následky jeho rozhodnutia sú ďalekosiahlejšie, ako pôvodne predpokladal. Ako zdôraznil, nekontroloval, ako s jeho informáciami narábali novinári – americká režisérka, dokumentaristka Laura Puatraová a novinár Glenn Grinuold donedávna ešte pracujúci v denníku Guardian, ktorí od neznámeho človeka dostali zašifrované listy. Snowden to spomenul ešte v auguste v rozhovore pre New York Times.
Nik nechcel kontrolovať vládu
„Po teroristických útokoch z 11. septembra sa viaceré veľké vydavateľstvá v USA odmietali zapojiť do kontroly vlády z obavy, že je to nevlastenecké a hrozí im aj finančná strata. Oslovil som Lauru a Glenna pretože pracovali čestne a nebáli sa ani najsilnejšej vlády na svete,“ spomína exspolupracovník CIA. Veľmi ho vraj prekvapilo, že reagovali otvorene na jeho ponuku ohľadne zašifrovaných listov.
„Pritom každý zašifrovaný dokument sa môže dostať do rúk hociktorej spravodajskej rozviedky. Nečakal som preto, že existujú ľudia, ktorí budú mať záujem o moju ponuku. A dodnes to nechápem,“ vracia sa Snowden na začiatok krokov, ktorými spustil informačnú lavínu a obrovský rozruch vo svete.
Počas prvého stretnutia s Glennom aj Laurou v Hongkongu oboch prekvapilo, že Snowden je taký mladý. „Mňa zase rozčúlilo, že prišli tak skoro, čo vyvolalo vo mne počiatočné podozrenie. Keď sme však začali pracovať za zatvorenými dvermi, tak som sa upokojil,“ opisuje prvé kontakty s novinármi Snowden. Nešlo mu však do hlavy, ako môže napríklad Glenn pracovať aj niekoľko dní v kuse bez spánku.
„Pre mňa to bolo nečakané, keď Laura div nie od samého začiatku namierila na mňa kameru. Ako každý spravodajca som alergický na kamery. V tejto konkrétnej situácii však bolo treba postaviť záujem spoločnosti nad môj vlastný. Napokon len čo zapli kameru, tak cesta späť neexistovala,“ spomína Snowden.