A to napriek prísľubu prezidenta Viktora Janukovyča, že z humanitárnych dôvodov prerušia výkon trestu expremiérky a umožnia jej liečbu v zahraničí.
„Vďaka známej dáme, ktorej majú dnes mnohí plné ústa, máme plyn za najvyššiu cenu,“ pripomenul premiér Mikola Azarov v televízii po návrate z rokovania s ruským partnerom Dmitrijom Medvedevom v Kaluge. Ak by vraj ruské vedenie bolo v tomto smere ústretové, tak by aj Kyjev zareagoval rovnako.
Na porovnanie základná cena ruského plynu, napríklad na východnej hranici Nemecka, je asi 250 dolárov. Ak od nej odpočítame náklady na tranzit cez územie Ukrajiny, Slovenska a Rakúska, priemerná cena ruského plynu pre Nemecko na východnej hranici Ukrajiny neprekročí 170 dolárov. Približne rovnakú cenu má Poľsko, Slovensko a ostatné európske krajiny. Nemecko spotrebúva asi 33 miliárd kubických metrov ruského plynu ročne a Ukrajina od roku 2009 je povinná odobrať najmenej 41 miliárd kubických metrov. Pritom Ukrajina toľko nepotrebuje a od roku 2009 dvakrát znížila spotrebu plynu využívajúc vlastné energetické zdroje. Nielen plyn.
Ruský premiér Medvedev na výroky Azarova reagoval konštatovaním, že Moskva niekoľkokrát ponúkala Kyjevu službu pri modernizácii, možné alternatívy, právne formy spolupráce, investícií, ale vraj bez ohlasu. „Vychádza mi z toho záver, že spomínaná téma nie je dnes pre ukrajinského partnera tou hlavnou. Nuž čo, nakoniec je to vaša transportná sieť plynu, vy sa musíte rozhodnúť, či ju prebudujete na modernú, alebo ju necháte zhrdzavieť,“ vmietol Kyjevu Medvedev na tlačovej konferencii. Na adresu „obchádzania“ Ukrajiny pri tranzitných dodávkach plynu do západnej Európy iba pripomenul, že ide o „konkurenciu, o ktorú sa usiluje každý štát a ktorá zabezpečuje jeho ekonomický potenciál“.
Vraj nič zlé v tom nevidí. O možnom tlaku na Kyjev nepadlo ani slovo. Pritom s blížiacim sa podpisom dokumentu rastie odpor Ruska so zbližovaním Kyjeva s EÚ. Najradšej by ho videlo v colnej únii, ktorú dnes okrem Ruska tvorí Bielorusko a Kazachstan. Na postoji Moskvy nič nezmenilo ani tvrdenie viacerých politológov, podľa ktorých zbližovanie nie je súčasťou nejakého geopolitického projektu. Ide vraj o rozšírenie obchodného priestoru, ktorý má spoločné pravidlá a ktorý je vraj z dlhodobého hľadiska aj v záujme Ruska. Podľa mnohých prípadnú „stratu“ Ukrajiny by vraj Moskva považovala nielen za stratu tzv. nárazníkovej zóny smerom na Západ, ale aj za prehru zahraničnej politiky Kremľa.
Ani o Tymošenkovej, ktorá podpísala pre Rusko výhodný kontrakt na dodávky plynu, v Kaluge minulý týždeň nepadlo ani slovo. Za to v Bruseli jej budúcnosť skloňujú vo všetkých pádoch. Naposledy na pondelkovom rokovaní ministrov zahraničia EÚ. Aj v tomto prípade ministri žiadali prepustenie na sedem rokov odsúdenej Tymošenkovej pre zneužitie právomoci verejného činiteľa, čím podmieňujú aj podpis asociačnej dohody EÚ s Ukrajinou koncom novembra vo Vilniuse.
Za čo odsúdili expremiérku
Tymošenková ako premiérka bez schválenia vlády a v rozpore s vôľou prezidenta podpísala 19. januára 2009 kontrakty na plyn s Moskvou. Zmluva stanovuje základnú cenu plynu pre Ukrajinu na 430 dolárov za 1 000 kubických metrov na celých desať rokov. Pritom celkový objem dodávok plynu na Ukrajinu nesmie byť menší ako 52 miliárd m3 ročne.
Spoločnosť Naftogaz Ukrajina musí splácať 80 percent objednaných objemov – teda najmenej 41 miliárd kubických metrov – aj keď ho krajina nespotrebuje. Za neodobratý plyn sú pokuty až do výšky 300 percent z hodnoty neodobraného množstva paliva.