„Prvé priznanie z Washingtonu“ podľa AFP zaznelo uprostred prudkej polemiky na oboch brehoch Atlantiku pre škandalózne odhalenie o hromadnom sledovaní dát americkou Národnou bezpečnostnou agentúrou (NSA), ktorého terčom sa stali aj americkí spojenci.
„V niektorých prípadoch, pripúšťam, rovnako ako to urobil prezident (Barack Obama) , niektoré z týchto akcií zašli príliš ďaleko a uisťujeme vás, že sa to v budúcnosti nestane,“ povedal Kerry. V rozhovore ale predovšetkým obhajoval doterajšiu prax. Zber informácií je podľa neho nevyhnutný pre boj proti terorizmu a zabránenie atentátom, ako boli útoky z 11. septembra 2001 v USA, atentáty v Madride v marci 2004 alebo v Londýne v júli 2005.
„Zabránili sme tomu, aby lietadlá padali, budovy explodovali a ľudia boli vraždení, pretože sme boli schopní byť včas informovaní o zločinoch,“ zdôraznil Kerry. Avšak, znovu pripustil, že zber informácií „v niektorých prípadoch zašiel neprimerane ďaleko“.
Aféra okolo americkej rozviedky, ktorá údajne sledovala stámilióny telefonických hovorov, v Európe prepukla tento mesiac. Okrem iného sa ukázalo, že Američania sledovali aj mobilný telefón nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Európski lídri neskrývali rozhorčenie a niektorí z nich vyzvali Európsku úniu, aby sa pokúsila so Spojenými štátmi dosiahnuť dohodu, ktorá by sledovanie zakazovala prípadne ho významne obmedzovala.