Snowden, ktorý vyzradil program amerických tajných služieb na sledovanie elektronickej komunikácie, sa v súčasnosti skrýva v Rusku. Podľa neho ide o celosvetový problém a reakcia by mala byť tiež celosvetová.
„Kto hovorí pravdu, ten sa nedopúšťa zločinu,“ napísal Snowden v zašifrovanom liste týždenníku v reakcii na kampaň prenasledovania zo strany americkej prokuratúry. Napriek tomu bývalý spolupracovník tajných služieb USA je vraj pripravený pomôcť nemeckej vláde v jej úsilí podrobne sa oboznámiť s okolnosťami dlhoročného odpočúvania mobilného telefónu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Potvrdil to po rozhovore s ním v Moskve nemecký poslanec za stranu Zelených Hans-Christian Ströbele.
Berlín má v tejto súvislosti naponáhlo. Podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung nemecká a americká vláda podpíšu dohodu o vzájomnom neodpočúvaní. Je to výsledok rokovania predstaviteľov tajných služieb oboch krajín v Bielom dome. Dohodu by podľa nedeľňajšieho vydania denníka mali uzavrieť začiatkom budúceho roka. Napriek tomu vzťahy Berlína a Washingtonu sú pre škandál s odpočúvaním najhoršou krízou od vojny v Iraku. Aspoň je o tom presvedčený bývalý šéf diplomacie Frank-Walter Steinmeier.
„Nadchádzajúce mesiace budú ťažké, dokonca veľmi ťažké! Je čo vysvetľovať,“ konštatoval terajší predseda poslaneckej frakcie sociálnej demokracie (SPD) Steinmeier v rozhovore pre nedeľník Bild am Sonntag. „Zažil som také čosi po tom, čo Gerhard Schröder v roku 2003 povedal nie vojne v Iraku,“ dodal poslanec Bundestagu.
V trasovisku škandálu s odpočúvaním však nezostali len tajné služby USA. Podľa britského denníka Guardian aj tajné služby vo Francúzsku, v Nemecku, Španielsku a vo Švédsku využívali „v úzkej spolupráci“ s britskou partnerskou organizáciou GCHQ systém masového sledovania telefonickej a internetovej komunikácie. Informáciu noviny čerpajú od Snowdena.
Množstvo dát podľa novín sťahovali priamo z optických káblov aj vďaka utajovanej spolupráci s telekomunikačnými spoločnosťami. GCHQ dokonca radila, ako obchádzať zákony, ktoré mali obmedziť špehovanie. V interných dokumentoch sa s obdivom vyjadrovala o technických schopnostiach nemeckých spravodajcov, ktorí pri sledovaní rýchleho internetu výrazne predbehli Britov. Tí na oplátku pomáhali nemeckým kolegom s „novou interpretáciou veľmi obmedzujúcej nemeckej legislatívy“.
Briti si pochvaľovali aj spoluprácu s francúzskou rozviedkou DGSE, ktorá čerpala hlavne úzkych kontaktov s nemenovanou telekomunikačnou spoločnosťou. Podobné vzťahy mala aj španielska CNI. Britská GCHQ sa pritom netajila aj „úspechmi vo Švédsku“, kde parlament schválil kontroverzný zákon umožňujúci sledovať komunikáciu aj bez súdneho príkazu. Podľa Guardianu mali Briti čulé vzťahy aj s holandskou rozviedkou a kontrarozviedkou. Naopak, ťažkú hlavu vraj mali z Talianov.