Vo Varšave diskutujú o klimatických zmenách, príkladom je tajfún

Vo Varšave sa v pondelok začala konferencia OSN o zmenách klímy. Šéfka OSN pre klímu Christiana Figueresová hneď na úvod konferencie upozornila, že tajfún Haiyan, ktorý v piatok spustošil Filipíny a teraz sužuje Vietnam, je "skutočnosťou, ktorá núti k zamysleniu" nad klimatickými zmenami.

11.11.2013 13:49 , aktualizované: 17:17
atmosféra, oblaky, počasie, hurikán, tajfún,... Foto:
Ilustračné foto
debata (3)

Slovenskú delegáciu povedie štátny tajomník ministerstva životného prostredia Ján Ilavský. Rámcový dohovor OSN o zmene klímy je základným medzinárodným právnym nástrojom pre hľadanie globálnych riešení problematiky zmeny klímy. Dohovor prijali v roku 1992 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 23. novembra 1994.

Realizovať ciele v rámci globálneho znižovania emisií skleníkových plynov má Kjótsky protokol, ktorý bol schválený 11. decembra 1997 na 3. Konferencii zmluvných strán dohovoru. Slovensko ratifikovalo Kjótsky protokol 31. mája 2002 a priebežne plní všetky záväzky a povinnosti, ktoré jej dohovor a protokol ukladajú.

Najväčšiu pozornosť pútajú Filipíny

Filipínska delegátka konferencie oznámila, že na pokrok v boji proti klimatickým zmenám bude tlačiť hladovkou. Konferencia, ktorá má pripraviť základy pre budúcu globálnu klimatickú dohodu, potrvá v poľskej metropole do 22. novembra. Poľsko pre zaistenie bezpečnosti konferencie od piatku 8. novembra po roku opäť dočasne obnovilo kontroly na svojich hraniciach, tentoraz na 15 dní.

„To, čo sa tu, na tomto štadióne, odohráva, nie je hra,“ zdôraznila Figueresová podľa agentúry AFP pri začatí konferencie, ktorej hlavná časť sa koná na varšavskom Národnom štadióne, ktorý vlani hostil aj niektoré zápasy futbalových majstrovstiev Európy. Poľské úrady na konferencii očakávajú až 10 000 hostí. „Nie sú tu dve družstvá, ale celé ľudstvo. Nie je tu víťaz, ani porazený. My všetci buď vyhráme, alebo prehráme,“ vyhlásila Figueresová.

Filipínska delegátka Alicia Ilagaová vyzvala medzinárodné spoločenstvo na podniknutie krokov k zastaveniu klimatických zmien a oznámila, že bude 12 dní držať hladovku s cieľom dosiahnuť pokrok. „Žiadam vedúcich činiteľov z celého sveta, aby vo Varšave pristúpili k činom,“ vyhlásila Ilagaová.

Rokovania vytvárajú pôdu na podpis novej dohody

Nové kolo rokovaní o boji proti globálnemu otepľovaniu má stanoviť základné ciele a harmonogram prác na dohode, ktorá má nahradiť Kjótsky protokol o znížení emisií skleníkových plynov. Nová dohoda bude musieť stanoviť cieľ zníženia úrovne emisií plynov spôsobujúcich takzvaný skleníkový efekt do roku 2030.

Vo Varšave tak budú v nasledujúcich dvoch týždňoch politici a experti zo 194 krajín pripravovať dohodu, ktorá by mala byť podpísaná v roku 2015 v Paríži. „My všetci pociťujeme dôsledky zmeny podnebia,“ vyhlásil s poukazom na ázijský tajfún poľský minister životného prostredia Marcin Korolec. Táto prírodná pohroma je podľa neho dôkazom, že nám hrozí porážka v „nerovnom boji človeka s prírodou“.

„Svetoví politici sa musia nakoniec dohodnúť na znížení skleníkových exhalácií – teda znížení spotreby fosílnych palív – a čím skôr, tým lepšie,“ povedal energeticky expert českého Hnutia Dúha Jiří Koželouh.

USA protokol o znížení emisií podpísali, ale ignorujú ho

Kjótsky protokol podpísali pred takmer 16 rokmi a do platnosti vstúpil vo februári 2005. Jeho platnosť mala vypršať už vlani, ale bola predĺžená. Kjótsky protokol svoj hlavný cieľ – znížiť emisie v priemere o päť percent v porovnaní s rokom 1990 – nedosiahol. Koncentrácia skleníkových plynov od roku 2000 sa naopak zvýšila.

Záväzné ciele si totiž stanovili len niektoré krajiny, iné si vymohli zachovanie súčasnej produkcie emisií, či dokonca zvýšenie. Napríklad Spojené štáty Kjótsky protokol podpísali, ale odmietli ho ratifikovať s tým, že by poškodil svoje hospodárstvo. K záväzku na znižovanie emisií sa nepripojila ani Čína a India. Budúca globálna dohoda už by mala zahŕňať aj tieto priemyselné mocnosti.

Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) v septembri vo svojej správe sumarizuje doterajšie vedecké poznatky o meniacom sa podnebí. Uviedol, že ak svet nebude znižovať spotrebu fosílnych palív, môže sa do konca storočia otepliť až o 4,8 stupňa a hladina oceánu stúpne až o 80 centimetrov. To by podľa expertov znamenalo ďalekosiahle a katastrofálne dopady na ľudskú spoločnosť: zaplavovanie pobrežných miest a dedín, dlhé suchá, nedostatok potravín, vlny horúčav alebo šírenie tropických chorôb. Veľké a zaľudnené oblasti Zeme by sa stali neobývateľnými.

3 debata chyba
Viac na túto tému: #OSN #tajfún #hladovka #klimatické zmeny