Ako hodnotíte najnovšie protivládne aktivity vašich študentov?
Postoj akademického senátu, ktorého som členom, sme vyjadrili nedávno na jeho rokovaní záverečným vyhlásením.
Ako teda znie odkaz pedagógov univerzity študentom?
Jednoznačne sme podporili právo bulharských občanov, a teda aj študentov vyjadriť kritiku na adresu akejkoľvek vlády, dať najavo nesúhlas s konaním kabinetu. Je to napokon garantované bulharskou ústavou. O tom nik z členov akademickej rady nepochybuje.
Takže to možno chápať ako absolútny súhlas s okupačným štrajkom študentov?
Nie tak celkom. V dokumente sme totiž vyjadrili nesúhlas s miestom, kde sa odohráva protest. Nemyslíme si, že pôda sofijskej univerzity je najvhodnejším miestom protestu, akým je dnešný okupačný štrajk.
Študenti však protestujú na akademickej, a teda takpovediac na domácej pôde.
Je to síce pravda, ale ako každá škola aj naša univerzita má schválený svoj vnútorný poriadok. Obsahuje jasnú formuláciu, podľa ktorej na pôde univerzity je zakázaná akákoľvek politická a náboženská agitácia, alebo ak chcete propaganda.
Podľa vyjadrení lídrov protestu nejde o politiku, ale o snahu o dialóg s vládnou mocou.
Časť študentov a hlavne sily, ktoré stoja za celou protestnou akciou, pritom svoje konanie jasne orientujú proti súčasnej úradníckej vláde BSS, ktorá nastúpila po tom, čo víťaz posledných volieb pravicová strana Občania za európsky rozvoj Bulharska Bojka Borisova, skrátene GERB, nedokázala zostaviť kabinet. Ani dnes sa líder strany netají snahou ísť po krku súčasnému kabinetu. Študenti a učitelia však spomínané spojenie rázne odmietajú. Ide im vraj o morálku v spoločnosti, o zápas s korupciou atď. Ibaže všetko spomínané sa koná vždy, keď sú pri kormidle socialisti.
Možno teda povedať, že sa napĺňajú slová Borisova, ktorý pri odchode vyhlásil, že sa ešte vráti?
Určite. Navyše doterajšie protesty sa konali v uliciach, a teraz, keď sa aj u nás nezadržateľne blíži zima, chladno je aj protestujúcim. Za múrmi univerzity je predsa len teplejšie.
Do tepla sa však pobralo demonštrovať veľa študentov. Nehrozí tentoraz tzv. bulharská jeseň?
Odpoviem konštatovaním, že z približne 25-tisíc študentov našej univerzity sa na pôde alma mater zabarikádovalo približne 500. A možno aj menej. Ich protest podporuje jedna tretina pedagógov univerzity z celkového počtu 1 800. Z tých okolo šesťsto pedagógov nie je isté, či sú všetci „naši“, alebo aj z iných škôl v Bulharsku.
V nedeľu bolo centrum Sofie plné ľudí. Oficiálne sa spomína 8– až 10-tisíc demonštrantov.
Neboli to však ani zďaleka iba študenti. Na protestnom pochode sa zúčastnili všetky vekové kategórie. Akcia sa totiž konala v deň 24. výročia pádu Todora Živkova, dlhoročného komunistického lídra v Bulharsku.
Ako po toľkých rokoch prijímajú spoločensko-politickú zmenu obyčajní Bulhari, ktorí denne zápasia s problémami nezamestnanosti, zvyšovania cien a hrozbou chudoby?
Je to rozdielne. Pravdou je, že väčšina má nižšiu životnú úroveň ako pred zmenami. Určite to poznáte: boli sociálne istoty, nik nehladoval, každý Bulhar si mohol raz do roka dovoliť dovolenku pri mori a podobne. Napriek tomu nostalgia za minulosťou tu nehrozí. Tie časy sa už nevrátia a ani netreba, aby sa vrátili. Aj dnes, na mojom stretnutí so skupinou asi 200 študentov, iba jeden sústavne skloňoval slovo komunizmus. Musel som mu pripomenúť, že u nás nikdy nebol komunizmus, ale socializmus a aj to bol nejaký nesprávny, samotnými ľuďmi deformovaný.