Povedal to na stretnutí s poradkyňou amerického prezidenta Baracka Obamu pre národnú bezpečnosť Susan Riceovou. Tá Karzaja prišla presvedčiť, aby dokument podpísal ešte pred voľbami naplánovanými na apríl 2014. „Bez rýchleho podpisu Spojené štáty nemajú inú možnosť, ako iniciovať plánovanie budúcnosti po roku 2014, kde nebudú v Afganistane žiadne vojská USA ani NATO,“ cituje Riceovú vo svojom oficiálnom stanovisku Biely dom.
Najvyšší afganský orgán Lója džirga v nedeľu jednoznačne podporil dohodu o podmienkach, na základe ktorej majú Američania zostať v krajine aj po roku 2014, keď NATO pošle domov väčšinu zo 75 tisíc vojakov. Lója džirga pritom vyzvala Karzaja, aby plán čo najskôr podpísal. Riceovej návšteva Afganistanu je jej prvou zahraničnou cestou od vymenovania za poradkyňu pre národnú bezpečnosť v administratíve prezidenta Baracka Obamu.
Podľa BSA má v Afganistane aj po stiahnutí medzinárodných síl v roku 2014 zostať 10-tisíc až 15-tisíc zahraničných vojakov. Nepôjde však len o Američanov, ale aj príslušníkov z iných štátov vrátane moslimských. Medzinárodné jednotky majú mať najmä výcvikovú a podpornú úlohu. Znenie dohody je výsledkom niekoľkomesačného vyjednávania. Z textu zverejneného vládou v Kábule vyplýva, že Karzaj ustúpil v otázke trestnoprávnej imunity amerických vojakov, proti ktorým tak v prípade páchania zločinov nebudú môcť afganské orgány konať.
BSA má platiť najmenej do konca roku 2024. Militantné hnutie Taliban s dohodou nesúhlasí. Karzaj podľa vlastných slov s dohodou súhlasí, jej podpis však plánuje až po spomínaných aprílových voľbách. Podľa USA je to neskoro.