"Musím to jasne povedať. Ďalšia fáza bude ešte zložitejšia, čestne si to priznajme,“ povedal o napĺňaní dohody pre televíziu CNN minister zahraničných vecí John Kerry.
Kompromis, ktorý sa zrodil v nedeľu v Ženeve, je historický, lebo Irán prvý raz takto jasne súhlasil s obmedzením jadrového programu. Teherán podľa dohody nebude obohacovať urán nad päť percent. Má tiež neutralizovať tie zásoby jadrového materiálu, ktoré už obohatil na 20 percent. Tie by už mohli predstavovať pomerne rýchlu cestu k vojenskému využitiu.
Mocnosti sa s Iránom dohodli aj na prísnejšej kontrole jeho jadrových zariadení. Za to svet sľubuje, že nebudú ďalšie sankcie a tiež uvoľnenie tých súčasných, čo by malo pre Teherán znamenať 6 až 7 miliárd dolárov do rozpočtu. Podľa francúzskeho ministra zahraničných vecí Laurenta Fabiusa by Európska únia mohla začať zmierňovať protiiránske opatrenia už v decembri.
"Teherán urobil podstatné ústupky, čo sa týka obohacovania uránu, nie je to však konečná dohoda,“ pripomína holandský expert na jadrový program Alfred Pijpers. "Nie je ani jasné, či bude mať Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu prístup do viacerých podozrivých vojenských objektov. Tiež nie je vyriešené, ako bude vyzerať oznámená neutralizácia vyššie obohateného uránu. A iránsky program balistických rakiet zostal zatiaľ úplne nedotknutý,“ povedal pre Pravdu Pijpers.
"Je to svojím spôsobom dohoda, ktorá odráža realistické zhodnotenie súčasného stavu,“ myslí si Walter Posch z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné vzťahy. "V žiadnom prípade nedôjde k uznaniu práva na obohacovanie uránu, čo Irán chce. Nepriamo však kompromis odráža možnosť súhlasu s civilným jadrovým programom, čo je to, čo Teherán stále tvrdí, že robí,“ povedal Posch. Podľa experta na Irán by mala neskoršia celková dohoda zahŕňať aj regionálne bezpečnostné otázky.
To už bude oveľa komplexnejší problém. Už momentálna dohoda vyvolala ostrú reakciu Izraela, ktorý ju odmietol. Premiér Benjamin Netanjahu zopakoval, že Irán pokladá za krajinu, ktorá sa vyhráža Izraelu zničením. Predsedovi vlády telefonoval aj americký prezident Barack Obama. "Obaja lídri potvrdili vzájomný cieľ zabrániť Iránu, aby vlastnil jadrovú zbraň,“ komentoval konverzáciu Biely dom.
Nadšená nie je ani Saudská Arábia. Pre Rijád predstavuje Teherán veľkého regionálneho rivala. Saudská Arábia vyhlásila, že pri zachovaní dobrých úmyslov je dohoda prvým krokom k riešeniu problému iránskeho jadrového programu. Nemenovaný predstaviteľ krajiny však pre BBC potvrdil, že Rijád je nahnevaný na spôsob, ako sa kompromis zrodil. "Klamali nám, skrývali pred nami veci,“ uviedol anonymný zdroj z diplomatických kruhov.
Dohoda však nemá len regionálny rozmer. Svoj záujem z nej vyťažiť už preukázalo aj Rusko. Jeho minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zdôraznil, že keď Teherán splní svoje záväzky, nie je potrebné vytvoriť protiraketový dáždnik v Európe.
"Ak sa podarí iránsku dohodu zrealizovať, uvádzaný dôvod na výstavbu obranného štítu už ďalej nebude platiť,“ citovala Lavrovove slová ruská spravodajská stránka Rt.com. Moskva dlhodobo odmieta projekt protiraketovej obrany, ktorý sa prezentuje aj ako ochrana pred možnými budúcimi útokmi z krajín ako Irán či Severná Kórea. Rusko však tvrdí, že štít, na ktorého vybudovaní sa zhodlo NATO, je namierený proti nemu.