„Návrh podpísať dohodu o pridružení k EÚ pre Ukrajinu naďalej platí,“ potvrdili lídri únie citovaní portálom Ukrinform v narážke na očakávané nepodpísanie dokumentu v piatok.
Ešte pred dvomi mesiacmi to v súvislosti s výsledkami vilniuskeho summitu vyzeralo optimisticky. Ako pripomínajú viacerí politológovia, zmluvy o voľnom obchode spoločne s asociačnými dohodami, ktoré zaväzujú signatárov dokumentu uskutočniť právne, politické, protikorupčné a ekonomické reformy, mali pôvodne podpísať štyri krajiny. Ibaže Arménsko už vycúvalo a Ukrajina si vzala oddychový čas. V rámci geopolitického zápasu sa vznáša nad nimi tieň Moskvy. Rovnako aj nad Gruzínskom a Moldavskom.
Aj preto prípadný podpis dohôd len s Tbilisi a Kišiňovom by sa mohlo podľa niektorých odborníkov považovať za úspech. Ako informoval portál Novosti-Gruzia, vo štvrtok už Gruzínsko technicky parafovalo viac ako 1 000 strán asociačnej dohody s EÚ. Oficiálne sa tak stane v piatok. Podľa oficiálneho dokumentu EK sa tak má stať aj v prípade Moldavska. Azerbajdžan má zase podpísať s Bruselom zmluvu o liberalizácii vízového režimu a Ukrajina parafovať dokument o spoločnom vzdušnom priestore.
Projekt Východné partnerstvo
Ako pripomína agentúra Reuters Európska únia spustila projekt v máji 2009 v snahe podporiť demokratické a trhové hospodárske reformy v šiestich krajinách východnej Európy a južného Kaukazu. Konkrétne v Arménsku, Azerbajdžane, Bielorusku, Gruzínsku, Moldavsku a Ukrajine. Na financovanie projektu Brusel vyčlenil v rokoch 2010 až 2013 asi 2,5 miliardy eur. S cieľom podporiť vytvorenie demokratických štátnych inštitúcií, ochranu životného prostredia, reformy v priemysle, energetickú bezpečnosť a na boj proti chudobe.
Program ponúka užšiu hospodársku integráciu s úniou, ak splnia podmienky. Postupom času ráta s rozsiahlymi obchodnými dohodami, ktoré majú poskytnúť spoločnostiam z účastníckych štátov ľahší prístup k podnikaniu v únii. Prihlásenie sa k programu znamená o. i. zníženie počtu prekážok v dovoze a vývoze v rámci obchodovania, rovnako ako aj v prípade finančných služieb a verejného obstarávania, ale aj v iných oblastiach. Súčasťou projektu je aj väčšia mobilita občanov, zjednodušenie cestovania a nakoniec aj zrušenie vízovej povinnosti.
Niečo za niečo
Za ľahší prístup k EÚ musia zúčastnené štáty zaviesť pravidlá pre boj s korupciou, organizovaným zločinom a obchodovaním s ľuďmi, drogami a so zbraňami. Malo by to o.¤i. zabrániť riziku preniknutia kriminality do únie. Spoločnosti z EÚ môžu získať jednoduchší prístup na trhy v šiestich krajinách, v ktorých žije celkove 75 miliónov ľudí. Užšie väzby s regiónom by zároveň pomohli EÚ zlepšiť bezpečnosť jej importu energie. Už dnes, za prvý polrok 2013, zaznamenala únia prebytok obchodnej bilancie so šiestimi krajinami vo výške 3,3 miliardy eur. Pritom Nemecko, Taliansko a Poľsko sú najväčšími vývozcami do oblasti, pričom asi polovica všetkého vývozu EÚ do spomínanej „šestky“ smeruje na Ukrajinu.
Spolupráca s EÚ v rámci Východného partnerstva
Moldavsko
Najbližšie k dohode je Moldavsko. Krajina má však stále veľmi nízke tarify s EÚ čo znamená, že podpisom asociačnej dohody krátkodobo veľa nezíska. V dlhodobom časovom horizonte sa však očakáva rast investícii vďaka vyšším štandardom a modernizácii ekonomiky.
Gruzínsko
Krajina vo štvrtok vo Vilniuse už parafovala asociačnú dohodu. Otázka integrácie do EÚ je v Gruzínsku otázkou národnej bezpečnosti. Napriek tomu hrozí konflikt o jeho budúcom smerovaní. Napríklad vplyvná cirkev je ostro proti integrácii so Západom, antidiskriminačné zákony spojené s vízovou liberalizáciou idú priamo proti verejnej mienke.
Arménsko
Krajina sa definitívne otočila k Rusku v septembri 2013. Dlho však balansovala medzi Východom a Západom. Aj v prípade Arménska je kľúčovou otázkou národná bezpečnosť. Hlavne pre konflikt v Náhornom Karabachu. Jerevan napokon prijal ponuky Moskvy (modernizácia jadrovej elektrárne Metsamor, väčší objem pôžičiek ako ponúkla únia a zníženie ceny plynu).
Ukrajina
Ukrajina mala dostať najambicióznejšiu zmluvu, akú kedykoľvek EÚ navrhla partnerskej krajine. Ďaleko prevyšuje ponuku ostatným krajinám „šestky“. Je to dané významom krajiny, veľkosťou ekonomiky a počtom obyvateľstva. Moskva zase za pôžičky chce od Kyjeva odmietnutie integrácie s Bruselom. EÚ zase žiada náročné reformy. Ukrajina pravdepodobne asociačnú dohodu nepodpíše.
Azerbajdžan
Azerbajdžan má veľmi špecifickú zahraničnú politiku založenú na dobrej ekonomickej situácii (kvalitná ropa) a z nej vyplývajúcej neutralite. Napriek tomu medzi Baku a Bruselom pokračujú rokovania o asociačnej dohode. Nebránia tomu ani výhrady únie k dodržiavaniu ľudských práv.
Bielorusko
Krajina nemá dohodnutú ani jednu partnerskú zmluvu, čo je základným predpokladom pre účinné rokovanie s EÚ. Principiálnou prekážkou je podľa Bruselu rovnako ako v prípade Azerbajdžanu dodržiavanie ľudských práv.