„Riadenie veľkej medzinárodnej inštitúcie s rozpočtom pol miliardy eur a približne 3 000 pracovníkmi rozmiestnenými na šiestich geograficky vzdialených lokalitách je pre mňa výzvou. Zároveň ide o príležitosť zhodnotiť vedecké poznatky a postaviť ich do centra tvorby európskych odborných politík a prispieť tak k tomu, aby politika EÚ bola inteligentnejšia a zrozumiteľnejšia pre občanov,“ vyjadril sa Vladimír Šucha. Slovensko je pritom len treťou členskou krajinou z rozširovania únie po roku 2004, ktorá má svojho občana na najvyššom nepolitickom poste v európskych inštitúciách.
Záber činnosti Spoločného výskumného centra je veľmi široký, ale najviac sa venuje podpore politík v oblasti životného prostredia, klimatickej zmeny, energetiky, poľnohospodárstva, inovácií, bezpečnosti (vrátane jadrovej), informačnej spoločnosti a dopravy. „Mojou ambíciou je, aby sa táto inštitúcia stala svetovým lídrom v aplikácii vedeckých poznatkov do tvorby sektorových politík. Chybné rozhodnutia v tvorbe legislatívy a pravidiel, ktorými sa spoločnosť riadi, sú ekonomicky aj politicky príliš drahé na to, aby sme ignorovali vedecké fakty, ktoré ich môžu urobiť lepšími,“ konštatuje budúci generálny riaditeľ. Z problémov ho obzvlášť trápi súčasná kríza projektu Európskej spolupráce.
„Prebiehajúca hospodárska kríza naplno odhalila trhliny v Európskej spolupráci a cez ne sa na povrch opätovne dostávajú ohlasovatelia rýchlych a zaručene spoľahlivých riešení. V histórii sme si ich neúspešne a trpko niekoľko vyskúšali. Jedno z nich, ktoré sa skončilo v novembri 1989, mám aj ja stále ešte v pamäti. Európska spolupráca je z môjho pohľadu jediná dobrá cesta pre Európu, hoci je zložitá a relatívne pomalá, lebo demokratické princípy a princípy rešpektu kultúrnej diverzity nedovoľujú ísť príliš rýchlo.“