Konflikt lemujú zohavené telá bez hláv či zmiznutí novinári, čo je výsledok vyčíňania kriminálnych gangov, ktoré majú často pomerne bizarné mená.
Mexická anarchia
Jedným z nich je aj kartel Templárski rytieri v štáte Michoacán, ktorý kontroluje obchod s drogami aj v troch ďalších regiónoch. Vyčíňanie jeho členov viedlo k formovaniu skupín občianskej sebaobrany. Tie v ostatných dňoch bojovali s Templárskymi rytiermi vo viacerých mestách Michoacánu. Situácia sa vyostrila natoľko, že vláda povolala do oblasti federálnu armádu. Tá by mala odzbrojiť organizácie bojujúce s kartelmi na vlastnú päsť.
"Občianska vojna a anarchia ničí Michoacán, najmä región Tierra Caliante, kde je bašta Templárskych rytierov,“ opisuje situáciu pre Pravdu George Grayson. Autor knihy Mexico: Drogové násilie a zlyhávajúci štát? sa práve nachádza v Michoacáne.
Podľa Graysona sa zdá, že štátne orgány sú čoraz viac na strane skupín sebaobrany. "Existujú však obavy, že tieto organizácie podporujú iné kartely, nepriatelia Templárskych rytierov,“ pripomína odborník.
Templárski rytieri
Vznikli v roku 2011 zo zvyškov zničeného kartelu Rodina Michoacánu. Jeho členovia tvrdia, že bojujú za sociálnu spravodlivosť. Upútali na seba pozornosť v roku 2012, keď vítali plagátmi vtedajšieho pápeža Benedikta XVI., ktorý bol na návšteve Mexika. Kartel v tom čase sľúbil, že kým je v krajine hlava katolíckej cirkvi, zdrží sa násilností.
"Buď nech zložia zbrane, alebo nech vstúpia do policajných zložiek,“ odkázal aj preto podľa BBC skupinám občianskej sebaobrany mexický minister vnútra Miguel Ángel Osorio Chong. Tie sa však do toho veľmi nehrnú. Zložiť zbrane, keď im hrozí pomsta od drogových kartelov a keď im štát nemôže sľúbiť dostatočnú ochranu, by bola podľa niektorých členov samovražda. Celý konflikt tak hrozí mexickým patom. Tak sa hovorí situácii, keď na seba mieria zbraňou traja ľudia. V tomto prípade sú zapojené kartely, skupiny sebaobrany a bezpečnostné zložky. Neexistuje pritom jasná stratégia, ako tento tak trochu začarovaný kruh prelomiť.
Pozitíva a negatíva
"Štát by nemal podporovať tieto skupiny. Ak sa medzi obyvateľmi budú šíriť zbrane, ak sa budú viac koordinovať, zakladá to len problém, ktorý sa môže skončiť ešte väčším násilím a nárastom kriminality,“ myslí si expert na Mexiko John Bailey z Georgetownskej univerzity. "Skupiny občianskej sebaobrany sa môžu stať ozbrojeným nástrojom politických záujmov. Nie je úplne jasné, kto sú tieto organizácie a komu súžia. Príkladom je Kolumbia. Takéto skupiny sa tam vytvorili ako ochrana pred únosmi. Postupne sa stali veľkým problémom pre štát,“ povedal pre Pravdu Bailey.
John Hart z Houstonskej univerzity však vidí aj kladnú stránku skupín sebaobrany. "Je to pozitívne, lebo doteraz vláda a kartely len zbavovali obyvateľov moci. Štátne orgány by však mali viac pozornosti venovať tomu, ako sa zbrane dostávajú do rúk ľuďom. Navrhujem tiež legalizovať marihuanu, aby sme sa nemuseli v Mexiku zaoberať bezvýznamnými zločinmi,“ uviedol pre Pravdu Hart, ktorý sa zaoberá mexickou spoločnosťou a históriou.
"Videl som správy i tom, že tieto skupiny podporujú iné kartely. Väčšina odborníkov však naznačuje, že v ich podaní ide o skutočnú snahu chrániť bežných ľudí pred organizovaným zločinom. Ja si to myslím tiež,“ ponúka svoj pohľad aj Nathan Jones, expert na drogovú vojnu z Riceovej univerzity.
Odborník pre Pravdu pripomína, že mexická vláda tvrdí, že sa snaží o týchto skupinách zistiť čo najviac. "Ak sa zistí, že ich úmysly sú v poriadku, dalo by sa s nimi opatrne pracovať, aby pomohli v boji s organizovanými skupinami. Je však potrebné dbať aj na to, aby sa nedopúšťali porušovania ľudských práv. Nech sa liek nestane horším ako samotná choroba,“ povedal Jones.