Noviny sa odvolávajú na materiály NSA a tvrdenia počítačových expertov. New York Times tvrdí, že vo väčšine prípadov tajná služba musela do počítačov nainštalovať softvér. Hlavným cieľom programu s krycím názvom Quantum je čínska armáda, ale tiež ruské ozbrojené sily, mexické drogové kartely a tiež obchodné inštitúcie Európskej únie. Sledovanie sa však týka aj partnerov USA v boji s terorizmom v Saudskej Arábii, Indii či Pakistane.
Po nainštalovaní softvéru NSA s počítačom "komunikuje“ prostredníctvom rádiových vĺn. Tajná služba tvrdí, že ide o aktívnu obranu a technológiu nepoužíva na útok proti počítaču či sieti. NSA tiež vyhlásila, že nezneužíva tieto spravodajské kapacity na krádež obchodných tajomstiev a komerčných informácií.
"Čo je na tom nové, tak je to rozsah a dômyselnosť týkajúca sa schopností tajnej služby dostať sa do počítačov a sietí, do ktorých nikto nemal doteraz prístup,“ povedal pre New York Times James Andrew Lewis z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie. "Niektoré takéto kapacity tu už chvíľu máme. Kombinácia toho, ako sa dostať do systému, aby sa ňom umiestnil softvér, a ako sa pritom používajú rádiové frekvencie, dáva USA možnosti, ktoré nikdy nemali,“ myslí si bezpečnostný expert.
Od leta minulého roku sa vo svetových médiách pravidelne objavujú správy o činnosti NSA. Väčšina z nich je založená na dokumentoch, ktoré si zo sebou z tajnej služby vzal jej bývalý spolupracovník Edward Snowden. Ten neskôr získal dočasný azyl v Rusku. Jedným z dôvodov, prečo sa NSA snaží sledovať množstvo dát, je boj proti terorizmu. Ale nedávno zverejnená štúdia Nadácie pre novú Ameriku tvrdí, že tento program naň nemá významný vplyv.
Organizácia brala do úvahy 225 prípadov ľudí, ktorí boli po útokoch z 11. septembra 2001 obvinení z terorizmu. V drvivej väčšine prípadov k tomu viedla klasická spravodajská práca. Hoci niektorí experti spochybňujú tvrdenia štúdie, viacerí analytici poukazujú na problémy, ku ktorým postup tajnej služby vedie.
"Je prekvapujúce, v akom rozsahu NSA a jej britský náprotivok GCHQ monitorujú on-line aktivity ľudí. Prienik do súkromných sietí, prístup k dátam spoločností, ako sú Google či Microsoft, a podkopávanie šifrovacích štandardov nie sú múdre po strategickej stránke,“ myslí si Ian Brown z Centra pre kybernetickú bezpečnosť na Oxfordskej univerzite.
"Pre americké spravodajské služby je to dočasná výhoda, ale v dlhodobom horizonte to poškodzuje ekonomické záujmy USA a celosvetovú internetovú bezpečnosť,“ povedal Brown pre Pravdu. Podľa jeho kolegu Viktora Mayera-Schönbergera z Oxfordského internetového inštitútu sa môže NSA dostať do pasce.
"Využíva takzvané big data. Na ich základe nevieme povedať, prečo sa veci udejú, ale vieme s veľkou pravdepodobnosťou, že sa stanú. Problém nastáva, keď to chcete pripísať jednotlivým ľuďom. Nehovoríme tu potom o tom, že to bude ako v románe 1984, ale skôr ako v Minority Report,“ povedal pre Pravdu Mayer-Schönberger. Kým román 1984 hovorí o spoločnosti sledovanej Veľkým bratom, Minority Report o budúcnosti, v ktorej sa zločiny trestajú ešte predtým, ako sa stali.
V piatok by mal americký prezident Barack Obama oznámiť reformy týkajúce sa Národnej bezpečnostnej agentúry.
Rusko chce kontrolu Internetu
Skupina ruských poslancov pripravila návrh zákona, ktorý podstatne rozširuje právomoci ruských tajných služieb. Podľa agentúry RIA Novosti sa tomu budú musieť prispôsobiť aj prevádzkovatelia internetových stránok. Tí budú musieť šesť mesiacov zálohovať komentáre a sprístupniť ich tajným službám. Túto povinnosť budú mať aj firmy, ktoré síce nie sú ruské, ale na území Ruska sú dostupné ich stránky.