Konkrétne o štátnom rozpočte, ale aj o „zákonoch 16. januára“ ako balík schválených legislatívnych noriem nazvala nielen ukrajinská opozícia.
Znepokojená Ashtonová
„Znepokojujú ma predovšetkým časti, ktoré výrazne obmedzujú slobodu zhromažďovania a slobodu slova, čo je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Ukrajiny,“ cituje Reuters z piatkovej reakcie šéfky diplomacie EÚ Catherine Ashtonovej. Podľa nej súbor zákonov prijali poslanci "príliš urýchlene bez dodržania parlamentných postupov, ako aj demokratických princípov“.
Predseda ukrajinského parlamentu Volodymyr Rybak však Ashtonovej nepriamo odkázal, že tzv. zákony 16. januára sú v súlade s európskymi normami. „Platia vo všetkých štátoch sveta,“ povedal šéf parlamentu v piatok novinárom a na kritiku zahraničia zdôraznil, že „poriadok v štáte k nám urobiť nik nepríde“. Podľa Rybaka niet vo svete krajiny, v ktorej by dovolili obsadzovať administratívne budovy a robili z nich „jedáleň a nocľaháreň“.
Prejav slabosti opozície
V prípade štátneho rozpočtu vládu Mykolu Azarova tlačil čas. Bez neho napríklad nemohol rátať ani s jednou hrivnou rozpočet Kyjeva, ktorého obyvatelia už pocítili niekoľkotýždňovú nefunkčnosť mestských orgánov v súvislosti s blokovaním ich činnosti. Aj vo štvrtok opozičné frakcie v parlamente pokračovali v politickom i fyzickom bránení úsiliu parlamentnej väčšiny rokovať o rozpočte. Napokon sa predsa len hlasovalo. Netradične – bez rozpravy aj hlasovacích kartičiek. Iba „ručne“. V piatok rozpočet, rovnako ako aj ďalšie zákony, podpísal prezident Viktor Janukovyč.
„Schválenie rozpočtu ukázalo slabosť a zlyhanie opozície ako následok krízy na Námestí nezávislosti,“ povedal v piatok portálu DailyUA Michail Pogrebinskyj, riaditeľ kyjevského Centra politického výskumu. Pritom nevylúčil, že ešte nejaký čas budú srdce Kyjeva kontrolovať protivládne sily. Podľa Pogrebinského by opozícia mala „ubrať“ zo svojich ambícií a dať sa cestou rokovania s vládnou mocou. „Ak si zachovala čo len akú-takú racionálnu logiku, tak by sa mala vzdať nenávistného tónu, na čo napokon vyzýva aj rezolúcia Senátu USA o Ukrajine,“ cituje politológa portál UNN.
Pravdu má silnejší
Na adresu samotného hlasovania o „zákonoch 16. januára“ Pogrebinskij pre portál 24tv.ua pripomenul: „V našom parlamente, ak mám byť otvorený, sme boli svedkami stoviek ak nie tisícov hlasovaní, ktoré nie vždy zodpovedali platným normám.“
Podľa politológa aj v tomto prípade má pravdu silnejší. „Stáva sa tak vždy vtedy, ak sa v spoločnosti masovo porušujú zákony. A vtedy ten, kto má viac sily, diktuje svoju verziu,“ dodal Pograbinskij.
Jeho kolega politológ Vladimir Fesenko sa však domnieva, že mýli sa ten, kto chce spomínaným spôsobom riešiť situáciu. „Krízu takto ešte viac prehĺbi,“ napísal na jednej zo sociálnych sietí.
Priebeh štvrtkového rokovania poslancov je podľa Fesanka buď predzvesťou prípravy tzv. bieloruského scenára, alebo je to koniec parlamentu v jeho súčasnej podobe. Napriek tomu mnohí politickí pozorovatelia opätovne nabádajú opozíciu, hlavne trojicu strán Vlasť, Udar a Sloboda, aby v prípade dialógu s mocou položili na stôl konkrétne návrhy, ktoré by jej zachovali tvár pred prezidentskými voľbami na jar v roku 2015.